Má zmysel dávať si novoročné predsavzatia? Pondelok, 31. December 2018  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 2150 x

„Takmer 70% ľudí si dáva novoročné predsavzatia, no len málokto ich dokáže dodržať dlhšie ako mesiac.“ Každý rok sa opakuje tá istá situácia. Blíži sa koniec „starého“ roka a prichádza ten „nový“. Pre mnohých konečne ten „lepší“. Veríme, že Nový rok nám prinesie pozitívne zmeny, šťastie a úspech. Veríme, že sa začína nová etapa v našom živote. A tentokrát už konečne dodržíme aj naše novoročné predsavzatia, ktoré si úderom polnoci, opantaní pohárom šampanského, už opäť dáme. Prejde prvý týždeň nového roka, potom druhý, tretí, prvý mesiac, vynakladáme najskôr veľa a potom už čoraz menej úsilia, a v marci už ani nevieme, že sme si nejaké novoročné predsavzatia dali. Upadli do zabudnutia. Príde vám to povedomé? Vedeli ste o tom, že novoročné predsavzatia sú takmer také staré ako samotná oslava príchodu nového roka. Starovekí Babylončania sľubovali svojim Bohom, že od nového roka budú morálne lepšími ľuďmi. Časté bolo napríklad vrátenie požičaných vecí alebo splatenie dlhov. Rimania zase dávali sľuby Bohovi Janusovi. V stredoveku rytieri vždy po Vianociach znova sľubovali vernosť a odvahu bojovať za svojho kráľa. Obdobie, kedy sa lúčime so starým rokom a vítame ten nový nám zjavne aj v minulosti a rovnako aj dnes dáva pocit, že nič nie je nemožné, že všetko sa dá ľahko zmeniť a vždy môžeme začať od začiatku a všetko zlé zahodiť za hlavu. Predtým, ako vyslovíte novoročné predsavzatie, si dôkladne premyslite, či ho plánujete skutočne dodržať alebo ide len o každoročný výkrik do prázdna (napríklad preto, že všetci vo vašom okolí si dávajú novoročné predsavzatia a vy nechcete byť výnimkou). Aké novoročné predsavzatia si dávame najčastejšie? Dať si novoročné predsavzatia je veľmi ľahké. Dokáže to každý z nás. Je však smutné, že len málokto ich skutočne dodrží. Viete, ktoré sú najčastejšie novoročné predsavzatia? Z mojej skúsenosti a z rôznych výskumov, sú to tieto: Začnem chudnúť. Konečne prestanem fajčiť. / Budem menej piť. Budem pravidelne cvičiť. / Začnem behať. Začnem jesť zdravo. Nájdem si lepšiu prácu. Prestanem míňať toľko peňazí. / Začnem šetriť. Zdokonalím sa v cudzom jazyku. / Naučím sa nový cudzí jazyk. Nájdem si viac času na priateľov a rodinu. Už nebudem tráviť toľko času na sociálnych sieťach. S novoročnými predsavzatiami uspeje iba 12 % ľudí.V roku 2007 urobil Richard Wiseman z University of Bristol výskum, ktorého sa zúčastnilo 3,000 ľudí. Ukázalo sa, že 88 % ľudí, ktorí si stanovia novoročné predsavzatia neuspejú. A to napriek tomu, že 52 % ľudí, ktorí sa tohto výskumu zúčastnili, boli na začiatku o svojom úspechu presvedčení. Z toho ale vyplýva jedna veľmi dôležitá informácia. Až 48% ľudí si ani nemyslelo, že by mohlo uspieť.  Prečo si teda vôbec nejaké predsavzatia dávali? Výskum ďalej prezrádza, že muži dosiahli svoje ciele o 22 % úspešnejšie, keď používali rôzne techniky stanovovania cieľov, napríklad si stanovili, že “dajú dole 1 kilogram za týždeň” namiesto toho aby chceli “schudnúť”. Ženy boli o 10 % úspešnejšie, keď svoje ciele zverejnili a získali tak podporu svojho okolia.   Prečo nám predsavzatia nevydržia dlho? Podľa rôznych výskumov, väčšina predsavzatí skončí zhruba v polovici februára. Psychológovia sa domnievajú, že problémom s našimi predsavzatiami nie je to, že si nastavujeme priveľmi ambiciózne ciele, ale to, že nedokážeme ihneď vidieť výsledky svojej práce. Ak sa snažíte schudnúť (čo je asi najčastejšie predsavzatie najmä u žien), nádhernú vyšportovanú postavu neuvidíte za pár dní. Musíte na nej pracovať dlhé mesiace. A práve to, že výsledky nie sú viditeľné tak rýchlo, ako si to prajeme, nás odrádza, aby sme vo svojom predsavzatí pokračovali. Čo na vytváranie nových návykov hovorí neuroveda?Novoročné predsavzatia sú vlastne o vytváraní nových návykov. Veď začať cvičiť či behať, alebo prestať fajčiť či menej piť, to sú vlastne nové návyky. Vyžaduje si to nový/iný spôsob myslenia a správania. David Rock v knihe Quiet Leadership odhaľuje zopár poznatkov o fungovaní mozgu a tie hovoria, že náš mozog je strojom na spájanie a prepájanie. Čiže jeho hlavnou funkciou je nachádzať asociácie, spojenia a väzby medzi zlomkami informácií. Naše myšlienky, spomienky, zručnosti a vlastnosti sú rozsiahlymi súbormi spojení, ktoré nazýva „mapami“. Akonáhle spracúvame nejakú novú myšlienku (čo práca na tvorbe nového návyku rozhodne je), vytvárame v našej mysli mapu tej myšlienky a potom ju podvedome, v zlomku sekundy, porovnávame so svojimi existujúcimi mapami. Ak objavíme dosť pevné spojenie medzi novou myšlienkou a svojimi existujúcimi mapami, môžeme vytvoriť novú mapu. A čím hlbšie máme vryté mapy pre opakujúce sa úlohy, tým viac uvoľňujeme svoju pracovnú pamäť pre riešenie dôležitejších úloh a pociťujeme motiváciu k nejakému činu. Neurovedci hovoria, že je prakticky nemožné odstrániť naše myšlienkové mapy, pretože sú pevne zakorenené v našom podvedomí. Určujú, ako vidíme svet, aké rozhodnutia robíme a rozhodujú teda o výsledku našej činnosti. Čiže je takmer nemožné zmeniť akékoľvek spojenie, ktoré je v našom mozgu pevne vryté. Ten spôsob, akým sa obyčajne pokúšame zmeniť svoje návyky, je vlastne neužitočný. Snažíme sa likvidovať existujúce spojenia v mozgu, alebo ich odstrániť. Je to podobné, ako chcieť sa zbaviť Grand Canyonu. Oveľa jednoduchšie sa javí nechať všetko, kde to je, vyryť malú novú cestu v bočnej stene a dovoliť vode, aby časom vykonala svoju prácu. Môžeme zmeniť spôsob, akým myslíme. Zmeniť návyk je ťažké, ale nechať ho tam, kde je a vytvoriť úplne nový sa ukazuje ako oveľa dosiahnuteľnejšie. Nepremýšľajme iba o nápade, ale zapíšme si ho, hovorme o ňom a podnikajme kroky. Ak do myšlienky alebo nápadu vložíme skutočne dostatočne veľa energie, stane sa našou súčasťou. Neurovedci tvrdia, že nové zvyky si síce vyžadujú určitý čas, ale nie zas tak veľa, ako by sme predpokladali. Čo je to zvyková slučka a ako funguje?Veľa vecí v našom každodennom živote robíme automaticky. Máme zapnutého autopilota. Návyky sú výsledkom neustáleho opakovania. A formujú sa vďaka našej vytrvalosti a vedomej praxe. Zvyky alebo návyky (a v horšom prípade zlozvyky) sú ustálené vzorce správania. Je to vlastne automatická reakcia na nejaký podnet. Charles Duhigg vo svojej knihe Sila zvyku uvádza slučku, v ktorej prebiehajú všetky zvyky. Na začiatku je podnet. Inými slovami niečo, čo na nás pôsobí ako spúšťač, ktorý nás donúti odštartovať tú či onú činnosť. Druhým krokom je rutina. Spúšťač vás vedie k tomu, že nejakým spôsobom reagujeme. A treťou zložkou je odmena. Po splnení tej činnosti prichádza vytúžená odmena. Väčšina nášho dňa sa skladá zo zvykov, nie z rozhodovania. Návyky sa ale dajú zmeniť a je teda jasné, že ak viete meniť svoje návyky a nahradiť zlozvyky správnymi návykmi, máte pod kontrolou veľkú časť svojho života. Duhigg tvrdí, že kľúčom k zmene je porozumenie jednotlivým návykom a rozboru toho, na aké podnety reagujete a hlavne toho, aká je vaša odmena. Ak vychádzate z danej odmeny a dokážete ju vyvolať inou činnosťou, ste na dobrej ceste. Ako však na to? Pri vytváraní nových zvykov je vaším cieľom si jednotlivé činnosti automatizovať. Potom sa už o ne nemusíte starať a budete ich zvládať bez problémov. Ako dlho trvá vytvorenie nového návyku? Medzi ľuďmi kolujú mýty o tom, že na vytvorenie nového návyku potrebujeme približne tri týždne, čiže 21 dní a to, čo robíme, už bude naším návykom. Kde sa mohlo vziať týchto 21 dní? Plastický chirurg, doktor Maxwell Maltz, vydal v roku 1960 svoju knihu Psychokybernetika. V nej, okrem iného poznamenal, že pacientom s amputovanou končatinou trvá v priemere 21 dní, aby si zvykli na absenciu končatiny. A vyslovil záver, že človeku trvá minimálne  21 dní zvyknúť si na akúkoľvek veľkú životnú zmenu. Pretože sa z knižky stal svetový bestseller a začali ho citovať odborníci a osobnosti koučingu, vznikol tento mýtus 21 dní. Je to celkom sympatické číslo, znie realisticky a zároveň to nie je pre ľudí demotivujúce. Tri týždne, to predsa zvládnem. Lenže Maltz nikdy nevykonával štúdie, len pozoroval svoje okolie. A zároveň spomínal to minimum, ktoré sa v priebehu času z citácií vytratilo.  Čo hovoria na mýtus 21 dní iné štúdie? V roku 2009 vykonala Phillippa Lally so svojim tímom štúdiu, z ktorej vyplynulo, že k automatizácii návykov potrebovali ľudia niekde medzi 18 až 254 dňami. Z ďalšej štúdie z roku 2012 (sústreďovala sa hlavne na zdravý životný štýl) vzišli odporúčania pre lekárov, aby svojim pacientom, ako časový údaj potrebný na zmenu, uvádzali 10 týždňov (vychádzajúc z poznatkov z neurovedy aj ja svojím klientom odporúčam minimálne 10 koučovacích sedení). Nie je mojim cieľom vás odhovárať od budovania nových návykov, len chcem aby ste vedeli, že ak sa budete držať  oných mýtických 21 dní, môže sa stať, že ak sa po tej dobe nedostavia vytúžené výsledky, stratíte motiváciu. Skrátka si len buďte vedomí, že nové návyky sa budujú pomaly a postupne. Čo je potrebné na vytvorenie nového návyku? Po prvé opakovanie jeho opakovania. Každý návyk sa začína prvým krokom a prvý krok je potrebné opakovane opakovať. Niečo robíme každý deň, niekedy sa to len snažíme robiť, ale skôr či neskôr sa to stane našim náykom a bude to od nás vyžadovať stále menej úsilia. Po druhé, pozitívne emócie. Aby sa vytvoril návyk, musí byť "podporovaný" pozitívnymi emóciami. Nepodarí sa vám vybudovať nový návyk v podmienkach stresu, teda ak budete so sebou bojovať a celé to budú sprevádzať zákazy a obmedzenia. Pri strese je prirodzené, že človek sa podvedome vracia k obvyklému správaniu. Čím náročnejší návyk budujeme, tým menej pôžitku prináša a tým dlhšie sa ukotvuje a stáva automatickým. Na druhej strane návyk je jednoduchší, efektívnejší a príjemnejší, čím rýchlejšie sa stáva automatickým. Preto je náš emocionálny postoj pri budovaní nového návyku tak dôležitý. Môžete vopred premýšľať o systéme odmien: urobte zoznam vecí, ktoré vás dokážu potešiť a môžu slúžiť ako odmeny.A čo poviete na metódu Jerryho Seinfelda? Jerry Seinfeld bol svojho času populárnym  komikom v USA. Seinfeld prišiel na jeden z najjednoduchších a zároveň najúčinnejších spôsobov, ako si udržať povedomie o svojich návykoch a zároveň aj motiváciu potrebnú na ich plnenie. Potrebujete len kalendár a fixku. Za každý deň, kedy vykonáte nový návyk (novoročné predsavzatie), vyznačíte do kalendára krížik. Po niekoľkých dňoch uvidíte, ako sa spleť krížikov začína podobať reťazi. Vašou jedinou starosťou je túto reťaz nepretrhnúť. Pokúste sa takto vydržať čo najdlhšie, ideálne aspoň štyri týždne. Doba, za ktorú sa z nového úkonu stane naozajstný návyk, sa rôznia. O tom som písal už vyššie. Spravidla platí, že zábavný a sám o sebe naplňujúci návyk si osvojíme veľmi rýchlo. Naproti tomu návyk, ktorý v sebe nesie výraznejšiu zmenu životného štýlu (pitia vody namiesto alkoholu) môže trvať aj niekoľko týždňov či mesiacov. Akonáhle si nový návyk osvojíte, môžete zvýšiť jeho latku, napríklad ráno cvičiť 10 minút namiesto pôvodných piatich, alebo začať s novým návykom, napríklad s ranným behom alebo jógou. Na ten nový návyk si kúpte fixku inej farby. Hlavný prínos tejto metódy spočíva v jej zábavnosti. Odporúčam ju predovšetkým tým, ktorí s návykmi začínajú a nie sú zvyknutí udržiavať si o nich prehľad. Každodenným zaškrtávaním políčok v kalendári si totiž vedľa ozajstného návyku osvojíte aj návyk evidovať návyky. V rozhovore o svojej práci Jerry Seinfeld prezradil, čo je tajomstvom jeho produktivity. Všetko čo musíte urobiť sú tri jednoduché kroky: 1) Zaobstarajte si veľký kalendár, na ktorom bude zobrazený celý rok. - 2) Stanovte si jednu úlohu, ktorú chcete urobiť každý deň a napíšte si ju nad tento kalendár. - 3) Vždy keď sa Vám túto úlohu podarí splniť, napíšte si do kalendára veľké X. A nezabudnite osláviť úspech a odmeniť sa.A kde vziať motiváciu, disciplínu a pevnú vôľu?Zmeniť svoje návyky nie je jednoduché, keby to jednoduché bolo, každý to urobí lusknutím prsta a všetci jeme zdravo, pravidelne cvičíme a sme produktívni. Aby sa vám to podarilo, potrebujete motiváciu a disciplínu. Nájsť vnútornú motiváciu vám môže pomôcť zodpovedanie si otázky: „Prečo to vlastne robím?“. Potrebujete poznať svoje „Prečo“, dôvod, zmysel, prečo by ste vôbec mali niečo vo svojom živote zmeniť (vo svojom myslení či správaní). Prečo chcete jesť zdravo, viac spať, viac čítať, piť viac vody atď. Nasledujú ďalšie, veľmi dôležité otázky: „Prečo chcem niečo zmeniť?“ - „Na čo mi tá zmena bude?“ - „Čo zmenou získam?“ - „Kým sa stanem, keď to zmením?“. A rovnako vám pomôže, ak budú vaše ciele konkrétne. Čím lepšie si ich viete predstaviť, tým ľahšie bude potom dodržiavanie rutiny. Bolo dokázané, že človek sa dokáže plne sústrediť a plniť svoje nové návyky až do chvíle, kým nepríde kríza. V takomto prípade vám pomôže príprava dopredu. Keď budete s krízou vopred počítať (a verte, že príde), bude pre vás ľahšie ju prekonať. Ďalším problémom je silná vôľa, čo je obmedzený zdroj. Nevyhnutné rozhodnutia nás stoja veľa energie. Aby sme zachovali status quo, často sa to nezaobíde bez silnej vôle, tej vnútornej sily, ktorá nám umožňuje odoprieť si sušienku (alebo prinajmenšom tú druhú) alebo dodržať termín projektu, aj keď by sme najradšej ležali na pláži. Všetci poznáme situácie, v ktorých už silná vôľa došla, píše neurovedec Daniel Eagleman, ktorý sa špecializuje na plasticitu mozgu, v knihe Mozog, váš príbeh. Psychológ Robert Baumeister a jeho tím sa rozhodli zamerať sa bližšie na túto problematiku. Ich výskum ukázal, že sebakontrola spotrebúva energiu, takže jej už na neskôr veľa nezostáva. Odolávanie pokušeniu, ťažké rozhodnutia alebo akčný prístup spotrebúvajú rovnaký zdroj energie. Čo vám s motiváciou ešte dokáže pomôcť? Zaznamenávanie. Prvým faktorom je to, že keď si niečo zaznamenávate, máte to na očiach. Viete o tom a môžete si to kedykoľvek skontrolovať. V štúdii spomínanej v knihe Sila zvyku dostali ľudia za úlohu písať si aspoň jeden deň v týždni, čo všetko zjedli. Vyšlo najavo, že tí, ktorí si skutočne zapisovali, začali meniť svoje zvyky, čo nebola požiadavka vedcov. Tí chceli iba to, aby si ľudia zapisovali. Občas ale platí, že keď niečo vidíte čierne na bielom, pomáha vám to urobiť zmenu. A keď si budete zapisovať (alebo inak zaznamenávať) svoje návyky, máte ich na očiach. A budete si veľmi dobre vedomí toho, čo robíte. Druhým faktorom je spomínaná motivácia. Zaznamenávaním svojich návykov tiež zaznamenávate svoj pokrok. A ten vás potom motivuje k ďalšiemu pokračovaniu. Keď pred sebou vidíte rad dní, kedy sa vám darilo, nechcete ho prerušiť.Ako teda urobiť veci možnými? Použite "Cyklus osobnej zmeny". Tu sú jeho jednotlivé prvky awareness - conscious choice - conscious change. Awareness (povedomie, byť si vedomý/á). Prečo sa nám zmeny zdajú byť také náročné? Pretože sa ich snažíme robiť zlým smerom, zvonka dnu, to znamená, že sa snažíme zmeniť vonkajšie správanie bez toho, aby sme zmenili spôsob, akým vidíme a vnímame situáciu v našom vnútri. Totiž, ak neexistuje žiaden vnútorný základ pre zmenu, potrebujeme hrozby, pripomienky, niekoho, kto nás bude kontrolovať. Keď spoznáme svoje skutočné motívy, zmena sa stáva oveľa jednoduchšou. Prvým krokom k zrealizovaniu významnej zmeny je stráviť čas budovaním povedomia. Pochopiť to „prečo“ tej zmeny na hlbšej, emocionálnej úrovni. Uvedomiť si, čo vám prináša vaše aktuálne správanie. Robíte to, čo skutočne robiť chcete? Preskúmajte vaše presvedčenia, postoje a predsudky, ktoré ovplyvňujú vaše myslenie a riadia správanie. Napríklad, ak chcete prestať tvrdo pracovať, pretože vám to prináša stres, ale máte hlboko zakorenené presvedčenie, že na to, aby ste boli úspešní, musíte pracovať dlhé hodiny, budete musieť riešiť toto nastavenie ešte predtým, ako sa do nejakej zmeny pustíte.  Položte si v tejto fáze otázky:·      Aké je vaše súčasné správanie alebo spôsob myslenia? Aký dopad má súčasné správanie alebo spôsob myslenia? Kedy si to najviac všímate, v akých situáciách to pozorujete? Akú konkrétnu zmenu chcete realizovať? Ako bude táto zmena pre vás užitočná? Čo vám prinesie? Ako tieto zmeny zlepšia vašu výkonnosť alebo/a váš život? Conscious Choice (vedomá voľba). Keď sa zaoberáme tým, prečo robíme to, čo robíme, a prečo sa chceme zmeniť, musíme urobiť skutočne vedomú voľbu o zmene, ktorú chceme vykonať. Akonáhle budeme mať jasno v tom, aká zmena je pre nás naozaj dôležitá a prečo je dôležitá, musíme ju otestovať tým, že vytvoríme emocionálnu predstavu o tom, ako vyzerá.   Položte si otázky:·      Aké sú výhody / benefity zmeny? Čo stratíte / získate tým, že sa nezmeníte? Čo všetko sa vám na ceste môže prihodiť? Čo vás môže zastaviť? Aké sú dôvody, pre ktoré ste predtým zlyhali? Ako veľmi ste pripravení urobiť skutočný záväzok k zmene? (alebo je to niečo, čo by bolo "pekné mať", ale nestojí za to tvrdo pracovať) Aká je vaša vedomá voľba? Aká je vaša úroveň odhodlania (1-10) na vykonanie tejto zmeny?  Conscious Change (vedomá zmena). Väčšina ľudí robí veľkú chybu, keď si myslí, že keď sa rozhodli zmeniť niečo vo svojom živote, stačí urobiť pár krokov správnym smerom a všetko sa zázračne zmení. Nie je tomu tak. Predstavte si, že ste sa rozhodli stať sa profesionálnym inštruktorom paraglidingu, ktorý to však nikdy predtým nerobil. Čo môžete urobiť? Môžete si okrem iného prečítať nejaké knihy, nájsť inštruktora, kúpiť si klzák, preskúmať trh, zistiť koľko inštruktori zarábajú atď. Osobná zmena správania nie je iná. Najúspešnejšia zmena sa stane, keď ľudia vedome vytvoria správne prostredie, aby zmena mohla nastať. Napríklad získajú pomoc, kúpia si súpravu na šport alebo vytvoria čas. Urobia to atraktívne tým, že sa zamerajú  na výhody a prínosy zmeny a odmeňujú svoj úspech. Rozhodli sa úmyselne praktizovať svoje nové správanie a hodnotia svoj pokrok. Nevzdávajú sa, keď zlyhajú, vnímajú to ako priestor na učenie a spôsob budovania osobného povedomia.  Odpovedzte si na otázky:·      Aké kroky musíte podniknúť na to, aby ste zmenu zrealizovali? Potrebujete vykonať nejaké zmeny v domácom alebo pracovnom živote na podporu svojej zmeny? Aké rutiny môžete zmeniť, aby ste si zmenu uľahčili? (napríklad nechať bežeckú obuv na konci postele, vedome nakupovať jedlo do chladničky a vyhnúť sa sladkému) K akému druhu zámernej činnosti sa zaviažete? Aký bude váš proces preskúmania stavu a reflexie? Potrebujete získať určité špecifické zručnosti alebo vedomosti? Aké budú vaše silné otázky alebo vyhlásenia, ktoré vám pomôžu v kritických časoch zostať zapojení? (napríklad keď sa dostanete do starých vzorcov myslenia či správania) Aké budete merať dosiahnutý úspech? Ako zabezpečíte, že zostanete sústredení na vašu voľbu?   Novoročné predsavzatia premeňte na splniteľné ciele Mnohé predsavzatia ostávajú aj po Novom roku len v rovine želaní. Ak ich skutočne chcete premeniť na realitu, je dôležité vytýčiť si cieľ. Napríklad ak si ako predsavzatie dáte „chcem sa naučiť po anglicky“ alebo „mala by som schudnúť“, tak ide len o prianie. Je to ako keby ste si pýtali lístok na vlak a keď by sa vás pokladník opýtal, kam chcete cestovať, tak mu odpoviete: „To je jedno, dajte mi nejaký lístok.“ Ďaleko by ste veru nezašli. Predsavzatia dodržíte len vtedy, ak sa na celú vec pozriete realisticky. Vytýčte si ciele, ktoré sú splniteľné. Napríklad schudnúť 10 kilogramov za mesiac nie je veľmi reálne a ani zdravé. Takýto záväzok sa vám podarí len ťažko dodržať a vy budete z pocitu zlyhania zbytočne frustrovaní. Definujte svoje ciele čo najkonkrétnejšie. Ak si poviete tento rok prestanem fajčiť, máte 12 mesiacov na to, aby ste s tým skoncovali. A nájsť akúkoľvek výhovorku, prečo toto nie je ten správny moment, je to najjednoduchšie. Skúste si stanoviť obdobie, do ktorého prestanete fajčiť alebo počet cigariet, na ktoré svoj zlozvyk obmedzíte. Menej je viac a pomaly ďalej zájdešAk už máte stanovený konkrétny cieľ, rozdeľte si ho na menšie, znesiteľnejšie etapy. Po úspešnom dosiahnutí jednotlivých etáp, budete mať so seba nie len dobrý pocit, ale aj motiváciu pokračovať ďalej.  Vytvorte si mapu k cieľom – zadefinujte si cestu Cieľ ešte nie je jasný plán. Aj s tým najlepšie sformulovaným cieľom neuspejete, ak ho neuvediete do praxe. Na plnenie svojich cieľov si musíte vytvoriť priestor, akúsi mapu, podľa ktorej sa budete riadiť. Napríklad, keď chcete schudnúť, určite si, ktoré jedlá budete jesť, prípadne ktoré vynecháte, či budete chodiť plávať alebo do fitka a ktoré dni v týždni. Jednoducho premeňte svoje želanie na činy. Nájdite si v tom systém a dodržiavajte ho. Iba tak svoj cieľ dosiahnete. Zjednodušte to Menej je niekedy viac. Dosiahnuť viac náročných cieľov je skutočne namáhavé a môže viesť k tomu, že sa vám nepodarí priblížiť ani k jednému z nich. Dajte si preto na začiatok radšej len jeden väčší cieľ, taký, na ktorom vám najviac záleží a nezaťažujte sa ničím iným. Robte to pre seba Nedávajte si ciele podľa svojho okolia. Dávajte si len také predsavzatia, ktorých dodržanie urobí radosť vám. Iba tak to funguje. V opačnom prípade prichádza stres a pocit zlyhania. Nedajte sa do ničoho dotlačiť. Predsavzatia fungujú iba vtedy, ak sú naše vlastné.Uvažujte reálneAk si naložíte na plecia viac, ako dokážete uniesť, už pri prvej prekážke to vzdáte. Musíte byť skutočne presvedčení, že práve toto je tá zmena, ktorú chcete a ktorá pomôže zlepšiť váš život. Čím viac novoročných predsavzatí budete mať, tým ťažšie ich budete plniť. Namiesto 15 cieľov si stanovte 2 alebo 3, ktoré sú pre vás najdôležitejšie a o ktorých viete, že sa budete snažiť ich dodržiavať.   A čo tak skúsiť aplikácie?Nech sa páči, je celá plejáda aplikácii, ktoré môžu byť užitočnými pomocníkmi pri budovaní nových návykovProductive - Habit TrackeriOS | AndroidProductive je asi najznámejšia aplikácia pre sledovanie vašich návykov a cieľov, ktoré chcete dodržiavať. Na výber máte z niekoľkých predvolených kategórií ako zdravie, cvičenie, koníčky alebo domácnosť. Alebo si môžete napísať ciele vlastné. Pri každom cieli si nastavíte niekoľko základných parametrov: ako často chcete daný návyk robiť, ako dlho a môžete si ho tiež personalizovať podľa farieb a ikoniek pre lepší prehľad. Jednou z výhod tejto aplikácie je možnosť pridať si vlastné príkazy do asistentky Siri v iPhone. Aplikácia má jeden bezplatný model, do ktorého môžete dať až 5 rôznych cieľov. Ak ich potrebujete viac, budete si musieť priplatiť. Aplikácia má príjemné a prehľadné prostredie, v ktorom sa používateľ hneď zorientuje. Lazy Bones iOS Ďalšou aplikáciou je Lazy Bones a ako už z názvu znie, jej úlohou je prinútiť vás k nejakej činnosti.  Prostredie v tejto aplikácii je o niečo chaotickejšie a na prvý pohľad nemusí byť hneď jasné, ako sa v nej pohybovať. Nájdete tu niekoľko predvolených možností, ktoré môžete nahradiť cieľom vlastným. Jednou z vymožeností je možnosť pripojenia na niekoľko ďalších aplikácií ako napríklad Gmail, kam vám následne budú chodiť upozornenia alebo kalendár, kde uvidíte svoju aktivitu, bez toho aby ste museli zapínať Lazy Bones. Pri tejto aplikácii je bezplatný model obmedzený na 3 zvyky. Way of LifeiOS | AndroidCelkom intuitívne sa ovláda a umožňuje vám zaznamenávať si jednotlivé návyky. Neplatená verzia má obmedzenie v počte návykov, ktoré môžete pozorovať. Pri každom potom vidíte zeleno / červeno označené políčka a môžete skúmať aj trendy v grafoch. Tiež umožňuje písať si poznámky, takže keď napríklad porušíte, alebo zaškrtnete nejaký zlozvyk, môžete si zapísať, čo ho práve spustilo. Vie nastaviť pripomienky, aby ste si návyky nezabudli zapisovať. BeeminderiOS | AndroidFunguje na základe toho, že dáte do toho svoje peniaze. Zaviažete sa k plneniu nejakého návyku (alebo dosiahnutie cieľa) a ak ho nejaký deň nesplníte, Beeminder vám zoberie peniaze. Celkom dobrá motivácia, však? Je to nástroj, ktorý sa hodí pre ľudí, ktorí majú s disciplínou naozaj problém a potrebujú zo začiatku motiváciu zvonka. Tento program vie spolupracovať s celým radom aplikácií od Trella, Todoist, Slack, cez Stravu, Apple Health až po Duolingo. Takže si jednoducho berie dáta z programov, s ktorými pracujete.  HabiticaiOS | AndroidAk máte problém s dodržiavaním zvykov a plnením úloh, prečo si z toho neurobiť hru? V Habitice máte svoju vlastnú postavu a keď plníte úlohy, zbierate skúsenosti a získavate výstroj, bojujete v bitkách, môžete uzatvárať pakty a ak sa vám darí, postupujú všetci v skupine. Ak nie, trpí celá skupina. Nesústredí sa na pozorovanie návykov, ale každodenné plnenie, ktoré má za dôsledok zlepšovanie postavy - svoj pokrok vlastne vidíte na postavičke a na plnení misií.  HabitifyiOS | AndroidPonúka prepracované užívateľské prostredie s ešte rafinovanejšími štatistikami vášho počínania. Ponúka niekoľko predpripravených cieľov, ale rovnako je dôležité vedieť, čo chcete dosiahnuť vy sami. Habitify ponúka ako bonus aplikáciu pre Mac. Aplikácia vznikla primárne pre používateľov iOS, avšak už teraz je v niekoľkých krajinách dostupná aj pre používateľov Androidu a možno tak skoro očakávať, že sa otvorí všetkým. Ponúka bezplatný modul, ktorý sa opäť obmedzuje na menší počet zvykov a cieľov.   doneiOS | AndroidAk patríte k nenáročným používateľom, Done je pre vás to pravé. Aplikácia je jednoduchá, žiadne zbytočné funkcie a vylepšenia, ktoré by obťažovali. V niekoľkých krokoch si svoj cieľ nastavíte podľa potrieb, dáte mu zvolenú farbu pre lepší prehľad a všetko je v priebehu niekoľkých sekúnd vyriešené. Navyše máte k dispozícii prehľadné  štatistiky na jednej stránke, kde prepínate medzi dňami, mesiacmi a roky. Aj tu je bezplatný model obmedzený na 3 ciele.  Použitá literatúra: BURNETT, Dean: Mozek sabotér. Praha: Nakladatelství Pavel Dobrovodský – BETA, 2016 DUHIGG, Charles: Sila zvyku. Bratislava: Tatran, 2013 EAGLEMAN, David: Mozog. Váš príbeh. Bratislava: BizBooks, 2017 ROCK, David: Leadership s klidnou myslí. Praha: Pragma, 2009 https://jamesclear.com/new-habit https://blue-sky.co.uk/new-years-resolutions-the-personal-change-cycle/

Celý článok
Storytelling. Povedzte to príbehom Nedeľa, 11. November 2018  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 745 x

„Storytelling znamená rozprávanie príbehov. Existuje stovky rokov a je to tá najprirodzenejšia ľudská činnosť a umenie zároveň.“ Pomocou príbehov sa odovzdávajú vedomosti, informácie, tradície. Príbehy nám pomáhajú pochopiť svet. A práve preto na nás zároveň tak fungujú a ovplyvňujú nás v živote a v práci. Fenomén príbeh sa stáva najsilnejším nástrojom prezentácií, obchodu, leadershipu a marketingu. Príbeh je znovu vybavený zážitok rozprávaný s dostatočným citom a zmyslom pre detail tak, aby bol schopný v poslucháčoch navodiť pocit, že si ho sami prežili. Rozprávanie je umenie i remeslo. Dnes máme takmer všetci okamžitý prístup k neobmedzenému množstvu informácií, takže ich hodnota sa znižuje. To, na čom záleží stále viac, je schopnosť vybrať z nich fakty a dať ich do kontextu. Ak ich dokážete prezentovať tak, aby ste v poslucháčoch vyvolali emócie, máte oveľa väčšiu šancu, že si vaše posolstvo zapamätajú. Príbehy majú moc oslovovať masy. Príbehy sú nákazlivé. Príbehy dokážu inšpirovať. Spomínate si na nejakú power pointovú prezentáciu, ktorá vám vyrazila dych? Predpokladám, že nie. To, že vás prezentácia zaujala bolo spôsobené tým, že si pamätáte toho, kto vám rozprával príbeh. A hlavne, ako ste sa s ním či pri ňom cítili.  Odborníci hovoria, že rozprávanie príbehov je nevyhnutnou zručnosťou lídrov. Richard Branson, Sheryl Sandberg, Bil Gates, Elon Musk – to je niekoľko príkladov výrazných osobností biznisu, ktoré sú zároveň vynikajúcimi rozprávačmi. Príbeh je spôsob, akým šíria svoje myšlienky efektívne. A prečo storytelling funguje? Neurovedci vyskúmali, čo sa s nami deje, keď počujeme príbeh, ktorý je presvedčivý, je v ňom konflikt, napätie, vyvrcholenie. Uvoľní sa celý rad hormónov – kortizol, ktorý vás drží v strehu; oxytocín, vďaka ktorému súcitíte s postavami; dopamín, vďaka ktorému sa cítite dobre, keď sa príbeh skončí šťastne. Príbehy sa neodvolávajú na logiku, ale pôsobia na naše zmysly a emócie. A emócie sú evolučne v mozgu oveľa silnejšie, než rozum. Podľa režiséra a scenáristu Andrewa Stantona, stojaceho za Toy Story alebo Hľadá sa Nemo, je prvým prikázaním rozprávania príbehov vtiahnutie publika do deja. Musíme v ňom vyvolať záujem. Efektívna komunikácia stojí na troch otázkach, v ktorých musíte mať jasno – čo chcete povedať publiku, aké pocity a akú aktivitu v ňom chcete vyvolať. Kde je ideálny priestor pre príbeh? Tam, kde potrebujeme zaujať, vyvolať reakciu, predať zapamätateľné informácie, alebo budovať vzťahy. A nie je to teda náhodou všade, kde sa chceme predať? Či už ide o myšlienku, názor alebo produkt? Ak chcete víťaziť, rozprávajte príbehy. Kde hľadať príbehy? Všade okolo nás a rovnako aj v našom živote. Keď ste zažiarili aj keď ste to zbabrali. Zoberte si papier a pero a zamyslite sa nad svojim životom, súkromným aj pracovným. Nakreslite si dve krivky – sínusoidy vášho života. Jednou farbou znázorníte svoj súkromný život a druhou farbou váš pracovný život. Zakreslite na krivku najvýznamnejšie body, udalosti, pozitívne aj negatívne Vlastnosti príbehu, ktorý ľudí chytí a zaujme: Jednoduchý - Podeľte sa o o tú najdôležitejšiu vec, o podstatu. Prekvapivý - Príbeh by mal obsahovať niečo, čo naruší stereotyp, hádanie podstaty deja. Konkrétny - Z abstraktných vecí urobte konkrétne. Veci neznáme spájajte s tým, čo poslucháči poznajú. Hodnoverný - Používajte hodnoverné detaily, aby poslucháči vášmu príbehu uverili. Emočne zafarbený - Využite emócie. Vaším poslucháčom musí na tom záležať. Aby príbeh šírili a pamätali si ho, musí sa ich dotknúť. Podaný ako príbeh - Príbehy vzbudzujú ľudí k činom. Čaká vás prezentácia plná čísiel a faktov? Chcete upútať pozornosť svojich poslucháčov alebo presvedčiť? Vytvorte si svoj vlastný príbeh práve teraz. Začnite s myšlienkou na koniec. Čo chcete, aby poslucháči cítili?, Čo chcete, aby sa poslucháči naučili?, Čo chcete, aby získali?, Čo chcete, aby urobili?, S čím majú odísť? Čo je hlavné posolstvo vášho príbehu? Prečo ho rozprávate? Zostavte príbeh pomocou štruktúry: Kedy a kde sa to odohralo? Kto/Čo je protagonista? Čo chce? Čo je to hlavné, čo sa prihodí? Ako to celé dopadne? Aké z toho plynie ponaučenie? Alebo príďte na kurz "Storytelling. Povedzte to príbehom", dňa 26.01.2019 do Bratislavy a ja vás naučím, krok za krokom, ako si vytvoriť skvelý príbeh. Prvýkrát sa jedná o víkendový termín.

Celý článok
IKIGAI. Japonské tajomstvo šťastného a dlhého života Utorok, 23. Október 2018  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 2816 x

„Ikigai nie je niečo veľké alebo mimoriadne. Je to niečo celkom samozrejmé.“  Často pri práci s manažérmi otvoríme tému ako „správne“ viesť ľudí vo svojom tíme, ako to urobiť tak, aby jednak dosahovali výsledky (čize plnili plány, ciele a KPI’s), ale zároveň boli motivovaní a vnímali prvok ľudskosti v leadershipe. Zvyknem položiť dve otázky. Tá prvá znie: „Prečo pracujete?“. Odpoveď prichádza pomerne rýchlo a zjavne (zabezpečenie rodiny, hypotéka, leasing, poitky atď.). Po nej nasleduje druhá otázka:  „Prečo robíte práve to (tú prácu), čo robíte?“ Tu už to zamýšľanie býva oveľa dlhšie a dostávame sa k témam ako zmysluplnosť, motivátory a demotivátory, hodnoty či silné stránky a vyváženosť oceňujúcej a kritickej spätnej väzby. Na poslednom workshope, som nesmelo otvoril tému, ako by manažéri mohli svojim ľuďom pomôcť objaviť dôvod, prečo ráno vstať z postele, pomôcť im nájsť ich ikigai. A keďže sa stretla s veľkým ohlasom, rozhodol som sa o nej napísať blog. Vydajte sa spolu so mnou na japonský ostrov Okinawa, kde na každých 100 000 obyvateľov pripadá 22,55 sto ročných, čo je počet, ktorý výrazne prevyšuje svetový priemer. Na severnom konci ostrova Okinawa leží mestečko Ogimi, kde žije okolo 3000 ľudí. Toto miesto drží rekord v dlhovekosti svojich obyvateľov. V Ogimi sa stretnete s priateľským prijatím a usmievajúcimi sa ľuďmi. Aké je ich tajomstvo? Ak sa porozprávate s najstaršími obyvateľmi, zistíte, že viac ako strava, jednoduchý život na čerstvom vzduchu, zelený čaj alebo subtropická klíma, je jedným z kľúčov dlhovekosti tajomstvom opradené slovo ikigai, ktoré riadi ich život. Ikigai môžete mať aj vy, môže ho objaviť každý z nás.Čo to vlastne ikigai je? Japonskí vedci ho prekladajú ako vieru v to, že náš život má zmysel. A v Japonsku tú vieru má veľká časť populácie. Toto slovo vzniklo spojením slova pre život - ikiru, a slova kai, čo v priamom preklade znamená "mať hodnotu, využitie, prínos, či dokonca výsledok, účinok". Preklad slova Ikigai teda znamená "zmysel života". Obyvatelia Okinawy by tento výraz preložili ešte trefnejšie a to "dôvod, prečo ráno vstať z postele".Americký cestovaleľ a novinár Dan Buettner hľadal na svete miesta, kde sa ľudia najčastejšie dožívajú 100 a viac rokov. Keď tieto miesta vytipoval, osobne ich navštívil, aby zistil, čo je za tým a čo tí ľudia robia inak. Jedným z tých miest bol práve japonský ostrov Okinawa, ktorý som už spomínal vyššie. Pozrite si Danove vystúpenie na TEDe (pasáž o Okinawe začína v 7:12). Práve Okinawa bola jedným z miest, ktoré Dan Buettner opísal vo svojej práci pre National Geographic ako jednu z modrých zón "Blue Zones". Tento projekt identifikoval na svete 5 modrých zón, kde ľudia žijú najdlhšie a zaoberal sa faktom, čo majú títo ľudia spoločné. Medzi všetkých 5 modrých zón patria: Okinawa (Japonsko), Sardínia (Taliansko), Loma Linda (Kalifornia), Poloostrov Nicoya (Kostarika) a Ikaria (Grécko).Podľa údajov WHO je v Japonsku dlhodobo najdlhšia priemerná očakávaná doba dožitia na svete (v roku 2013 to bolo 84 rokov, o 6 rokov viac než u nás). Toshimasa Sone so svojimi kolegami z Tohoku University Graduate School of Medicine v Sendai v roku 1994 začal sedemročný výskum na viac ako 43 000 Japoncoch vo veku 40 až 79 rokov. Neprekvapí, že až 60% účastníkov malo a poznalo svoje ikigai. Výsledky výskumu ukázali, že počas oných 7 rokov zomrelo iba 5% ľudí s ikigai a 17% ľudí bez ikigai. Tí umierali najmä na kardiovaskulárne ochorenia (zvyčajne mozgovú mŕtvicu), ktorá sa u ľudí s ikigai nevyskytovala. Čo získate s ikigai?·      Budete šťastnejší, pretože váš život vám bude dávať zmysel.·      Budete mať viac motivácie a tým aj síl, pretože ráno budete mať dôvod, prečo vstať z postele.·      Budete dosahovať lepšie výsledky v práci.·      Budete zdravší a dožijete sa vyššieho veku (ako dokazujú vedecké výskumy).·      Budete pokojnejší v neľahkých situáciách, pretože budete vidieť "svetlo na konci tunela," čiže to, prečo tu ste.   Ako nájsť ikigai? Podľa Japoncov má každý človek svoje ikigai. Ikigai je ukryté v našom vnútri a vyžaduje si trpezlivé skúmanie, aby sme prenikli do najväčších hlbín svojej bytosti a našli ho. Nájdite si pokojné miesto, zoberte si papier a pero, zamyslite sa a hľadajte odpoveď na otázky položené nižšie. Poďme hladať váš „dôvod, prečo ráno vstávate“. Čo milujete? Zamyslite sa nad tým, čo milujete a čo vás robí šťastných. Čo je to, o čom sa s ľuďmi rozprávate s vášňou a nadšením a ste schopní sa o tom rozprávať aj dlhé hodiny. Spomeňte si aj na to, čo vo vás rovnaké pocity vzbudzovalo, keď ste boli malé deti. Ako „dospeláci“ totiž na všeličo nechtiac zabudneme a svoju skutočnú lásku nahradíme tým, čo po nás chcú a čo od nás očakávajú ostatní. V čom ste dobrí? Je užitočné nechať to zhodnotiť aj ľudí okolo vás. Dôvod je jednoduchý, aj napriek niekoľkodňovom usilovnom premýšľaní a pátraní, môžete na niečo zabudnúť. Hovorím z vlastnej skúsenosti, stalo sa to aj mne. Ak náhodou zistíte, že váš zoznam je do značnej miery zhodný s tým, čo milujete, je to v poriadku. Kombinácia týchto dvoch množín je totiž vaša vášeň. Čo svet potrebuje? Toto je čisto otázka na zamyslenie pre vás samotných. Nepotrebujete žiadne dáta a analýzy. Každý totiž máme iné ikigai. Čo podľa vás osobne svet potrebuje? Keď si to spíšete, skúste sa porozprávať o jednotlivých bodoch aj so svojimi priateľmi. Za čo môžete dostať zaplatené? Pri tvorbe tohoto zoznamu si zaspomínajte aj na to, za ktorú zo svojich zručností ste už v minulosti dostali zaplatené. Rovnako sa môžete zamyslieť aj nad tým, za čo vy a ďalší ľudia platíte ostatným. Ak si u nejakého bodu nie ste istí, spýtajte sa pár ľudí okolo seba, či by vám za danú vec či službu boli ochotní zaplatiť, alebo nie. Ikigai je onou povestnou špičkou Maslowovej pyramída potrieb - sebarealizáciou. Aj keď, podľa mnohých stojí ikigai ešte o stupienok vyššie. Je to priamy dôsledok naplnenie všetkých stupňov Maslowovej pyramídy potrieb a práve preto nemôže byť pre každého. Nedá sa dosiahnuť na povel. Je to vyústenie niekedy aj veľmi dlhej cesty, pričom každý z nás má tu cestu inak dlhú a inak komplikovanú. Teda v dospelosti. V detstve je cesta ikigai jednoduchá.  Cvičenie - nájdete svoje IKIGAIUrobte si krátke cvičenie. Pozrite sa ešte raz na kruhy Ikigai a ku každému kruhu napíšte aspoň tri činnosti alebo aktitity: Čo naozaj milujem? V čom som naozaj dobrý až excelentné? Čo ma živí alebo čo chcem aby ma živilo? Čo môžem urobiť pre svet a ľudí v mojej blízosti? Keď už budete mať ku každej otázke tri aktivity, zamyslite sa a hľadajte prieniky. Našli ste nejaké? Ak nie, skúste si odpovedať na otázku: Čo by som mal/a urobiť preto, aby som tie prieniky našiel?Základné pravidlá, podporujúce ikigai. Udržujte sa stále aktívny. Kto opustí to, čo miluje a dokáže robiť, stráca zmysel svojho životaBerte to s pokojom. Uponáhľanosť zhoršuje kvalitu života. Obklopte sa skutočnými priateľmi. Sú ten najlepší elixír proti starostiam. S priateľmi si môžeme rozprávať, zdieľať zážitky, snívať. Udržujte sa v kondícii. Voda je v pohybe, čerstvá plynie, je priezračná. Rovnako tak váš životný motor potrebuje každodennú pohyb, aby vydržal mnoho rokov. Usmievajte sa. Je dobré vedieť, čo je zlé, ale nezabudnime, že žiť v tomto nádhernom svete plnom možností a príležitostí je obrovský dar. Žite v kontakte s prírodou. Väčšina z nás žije v meste, ale potrebujeme sa do prírody pravidelne vracať, aby sme sa nestratili sami sebe. Ďakujte. Každému a všetkému, čo rozjasňuje váš každodenný život a dáva vám pocit šťastia, že ste na svete. Žite prítomným okamihom. Prestaňte sa sťažovať na minulosť a báť sa budúcnosti. Všetko, čo máte, je dnešný deň. Využite ho čo najlepšie. Nasledujte svoje ikigai. Každý svoj deň potom prežijete radostne a naplno - a zostanete celý život mladí! Zamyslite sa nad tým, ako by ste mohli svojmu tímu pomôcť objaviť IKIGAI, individuálne aj tímové. Jednou z možností ako pracovať s tímom, je využiť metodiku The Rocket Model. Viac o ikigai nájdete v knihe: Héctor García, Francesc Miralles: IKIGAI. Šťastný a dlhý život. Nakladatelství LEDA, 2017.

Celý článok
Obranné mechanizmy, ktoré riadia našu myseľ Streda, 30. Máj 2018  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 2258 x

Tajomstvo podvedomia. Pozor, len pre silné povahy! Je prirodzené, že sa v našich životoch vyskytujú nepríjemné situácie. Stupňuje sa v nás napätie a frustrácia, následkom čoho prichádza určitá reakcia na podnet. Niekedy však náš pohľad na vec nezodpovedá realite. Myseľ človeka je obdarená obrannými mechanizmami, ktoré pomáhajú zachovať duševnú rovnováhu a chránia nás pred úzkosťou. Skresľujú skutočnosť a predpokladá sa, že fungujú na úrovni nevedomia. Ak sa používajú dlhodobo, situácia sa zhoršuje a osoba sa vyhýba riešeniu situácie. Dnes si priblížime niekoľko základných obranných reakcií. Racionalizácia – spôsob obrany, pri ktorom jednotlivec zdanlivo rozumne vysvetľuje svoje nerozumné, neprijateľné správanie. To, čo je v skutočnosti iracionálne, prezentuje sebe i ostatným ako racionálne. Ak človek koná impulzívne a neskôr to oľutuje, nie je schopný akceptovať skutočnosť, že konal neprimerane, a vymyslí si pre svoje správanie „dobrý dôvod“. Racionalizácia sa používa aj na vysvetlenie vlastnej neschopnosti, zábudlivosti, nevedomosti, atď. Ak človek nedosiahol určitý cieľ a povie „Ani som sa veľmi nesnažil“, bráni sa úzkosti vyvolanej pocitom neúspechu a stratou sebaúcty.TIP: Buďte k sebe úprimní a prijmite fakt, že aj vy môžete robiť chyby. Presunutie – presmerovanie energie na činnosť, ktorá je alternatívou priameho a uspokojujúceho uvoľnenia. K presunutiu dochádza buď preto, že také uvoľnenie nie je možné, alebo preto, že je neprípustné. Ak sa dlhodobo snažíme niečo dosiahnuť a nedarí sa nám, zmeníme pôvodný zámer na iný.TIP: Áno, niekedy je vhodné prehodnotiť ciele. Nezabúdajte však, že každý úspech vyžaduje trpezlivosť. Sublimácia – obranný mechanizmus s pozitívnym dôsledkom. Sublimácia je presunutie, ktoré vyústi do prospešnej, produktívnej činnosti. Ako príklad môžeme uviesť obézneho človeka, ktorý je naučený dlhodobo jesť nezdravo. Čokoláda, pizza, chipsy, burgre, to všetko mu prináša potešenie. Keď sa rozhodne svoju situáciu zmeniť, presunie energiu z prejedania sa, do cvičenia a zdravého životného štýlu.TIP: Zvažujte, kam investujete svoju energiu. Identifikácia – introjekcia alebo inkorporácia vlastností druhej osoby. Identifikáciu je možné sledovať v rôznych situáciách. Môže slúžiť na odstránenie strachu z osoby, ktorá má väčšiu moc. Napríklad dieťa sa správa mimo domova ako agresívny otec. Identifikáciu vieme spozorovať aj u ľudí, ktorí prišli o niekoho blízkeho. Pomocou osvojenia vlastností osoby, ktorá odišla alebo zomrela, sa nevedome snažíme obnoviť jej prítomnosť v sebe samom. Pre lepšie pochopenie uvedieme ako príklad manželku nefajčiarku, ktorá po manželovej smrti začne fajčiť, lebo on bol fajčiar. Identifikáciu ako obranný mechanizmus používame aj v prípade prehry. Jedinec, ktorý nedosiahol určitý cieľ sa stotožní so skupinou, ktorá daný cieľ dosiahla… Identifikácia môže byť aj pozitívny obranný mechanizmus, ktorý umožňuje odovzdávanie hodnôt a zabezpečuje konzistentnosť očakávaní. Ak máme osobu, ktorú obdivujeme, snažíme sa ju napodobniť a identifikovať sa s jej správaním, čo nám môže pomôcť k dosiahnutiu cieľa.TIP: Učte sa od najlepších. Vytesnenie – vylúčime z vedomia všetko, čo nechceme prijať. Myšlienky, spomienky alebo pocity. Je to prirodzená reakcia mysle, kedy sa snaží potlačiť nepríjemné impulzy.TIP: Straty patria k nášmu životu práve tak, ako nálezy. Reaktívna formácia – vo vedomí sa myšlienka či pocit, ktoré by mohli vyvolať úzkosť, nahradia ich opakom. Nenávisť nahradí láska, odpor nahradí náklonnosť. Pôvodná emócia však nemizne, len sa skrýva. Následkom reaktívnej formácie môže človek vyjadrovať druhej osobe toľko lásky, až je to dotyčnému nepríjemné, keďže pôvodný vzťah nie je práve najideálnejší.TIP: Úprimnosť je to, čo buduje vzťahy. Projekcia – pokus jednotlivca zbaviť sa svojich neprijateľných čŕt tým, že ich pripíše niekomu inému. Pri projekcii môže človek obviňovať druhých, že ho nenávidia, chcú mu ublížiť, chcú ho iba využiť, sú zlí, nepriateľskí, a pod., hoci sú to práve jeho myšlienky.TIP: Zamyslite sa nad svojimi nedostatkami. Nečakajte od ľudí to, čo neviete dať. Anulovanie – pokus mysle rekonštruovať minulé udalosti, aby nevyvolávali úzkosť. Ak je správanie alebo jeho dôsledky neprijateľné, želáme si, aby situácia nikdy nenastala, alebo ju podvedome prerobíme tak, aby bola menej nepríjemná. V procese anulovania dochádza k výraznému skresleniu pravdy a človek na úrovni vedomia skutočne uverí, že sa nesprával neprijateľne.TIP: Pýtajte sa sami seba: „Ako to vlastne bolo?“ Poprenie – myseľ nedokáže priamo riešiť ohrozujúcu situáciu, a tak ju jednoducho neguje. V realite je niečo tak nepríjemné, že tomu človek nevie čeliť. Ak tento fakt poprie, dochádza k dočasnému zmierneniu úzkosti. Popretie môže byť sprevádzané aj nahrádzaním skutočnosti predstavami. Napríklad, manželia odmietajú príznaky manželskej krízy a správajú sa, akoby boli šťastní a spokojní. Drsnejší príklad je smrť blízkej osoby, kedy jej izbu rodina necháva v pôvodnom stave, ako keď žila.TIP: Niektoré veci nezmeníme. Fixácia a regresia – v priebehu života sa môže človek viac alebo menej fixovať na niektoré štádium. Fixácia zapríčiňuje, že dotyčná osoba si neosvojila spôsoby, ako zvládať zložité situácie a frustráciu. Zjednodušene povedané „nemá niektoré veci odžité“. Ak osoba nie je schopná čeliť stresu, vracia sa do predchádzajúcich vzorcov správania – regresia. Mladomanželka uteká domov k rodičom, len čo sa objavia v manželstve prvé problémy, muž v novom zamestnaní náhle ochorie, aby sa oňho mohla doma starať manželka.TIP: Skúsenosť je názov, ktorý dávame svojim chybám a omylom. Obranné mechanizmy pomáhajú človeku zmierniť pocity ohrozenia a neistoty bez toho, aby im priamo čelil. Netvrdíme, že sú zlé. Sú prirodzenou súčasťou každého z nás a chránia našu identitu. To však situáciu nezmení. Bližšie pochopenie mechanizmov našej mysle zabezpečí efektívnejšie správanie a my môžeme pevne držať naše „kormidlo“. Našli ste si v článku tie svoje obranné mechanizmy?

Celý článok
Self-monitoring. Riadite sa viac podľa okolia alebo na základe vlastných pocitov? Streda, 18. Apríl 2018  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 1746 x

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aký život máte? Keby nastala vaša posledná chvíľa, boli by ste so svojim životom spokojní? SEBAPOZNANIE je základným bodom k prijatiu svojho JA. Viete kým ste, čo cítite, rozumiete svojim konaniam, myšlienkam a dokážete sa rozhodovať v akejkoľvek situácii. Keď prijmeme svoju osobnosť, je to základným stavebným kameňom sebaúcty. Ľudia majú vo zvyku čakať celý týždeň na piatok, celý rok na leto, a celý život na šťastie. Existujú výskumy, ktoré sa zaoberali otázkou na starších ľudí (blížiacich sa k 100 rokom veku). Otázka znela: „Čo by ste urobili vo svojom živote inak, keby ste mohli žiť znovu?“ Najčastejšou odpoveďou bolo, že by vyskúšali viac vecí a viac by riskovali. Využili by viac príležitostí a menej by sa zaoberali kritikou okolia a strachu zo zlyhania. Menej by sa hnali za peniazmi a pracovnými záležitosťami. Snažili by sa vytvoriť si väčšiu pohodu v kruhu rodiny a viac by dbali na zdravie. Už nikdy by nežili tak uponáhľaným životom. Nepozerali by sa toľko do minulosti, ale žili by pre prítomnosť. Viac by uvažovali o tom, čo je dôležité pre nich. Mnohí zhodnotili, že sa často riadili tým, čo od nich vyžadovalo okolie. Na túto problematiku existuje pojem SELF-MONITORING. Ľudia s nízkym skóre self-monitoringu popisujeme ako úprimných, priamych, ľahko čitateľných pre okolie. Správajú sa na základe svojich vlastných, vnútorných pocitov, postojov, emócií a povahových čŕt. Nezameriavajú sa na kontrolou expresivity, vhodnosťou prejavovaného správania, ani tým, čo si okolie o ich správaní myslí. U ľudí s nízkymi hodnotami self-monitoringu môžeme sledovať nižšiu kongruenciu správania s očakávaniami okolia. Táto skupina sa zameriava viac na svoje individuálne zmýšľanie a hodnoty. Menej sa prispôsobujú situačným požiadavkám prostredia a riadia sa skôr vlastnými vnútornými dispozíciami. Zjednodušene, riadia sa vlastnou hlavou a srdcom. Ľudí s vysokým skóre self-monitoringu môžeme prirovnať k „sociálnym chameleónom“. Ich správanie z podstatnej časti závisí od kontextu situácie. Jedinci zvyknú napodobňovať gestá iných osôb, najmä ak sa v tomto vzťahu cítia v podriadenej pozícii. Ide o jedincov, ktorí vedia starostlivo naaranžovať prvý dojem, ktorý chcú vyvolať, snažia sa na svoje okolie zapôsobiť. Prezentujú sa tak, aby dali najavo, že sú lepší. Sú ochotní stať sa takmer kýmkoľvek, len aby boli obľúbení a dokážu tvrdiť jednu vec a urobiť druhú, pre zaistenie uznania. Základným rozdielom je, že sa správajú inak na verejnosti, a inak v súkromí. Zamysleli ste sa, ako ste na tom vy? Riadite sa viac podľa okolia alebo na základe vlastných pocitov? Nájdite si chvíľku času na premýšľanie o sebe, o svojej minulosti, súčasnosti. Myšlienky, ktoré vás dostali tam, kde ste teraz. Keby ste mali popísať kto ste, čo by ste povedali? Aký máte rebríček hodnôt? Ak sa budete riadiť svojimi hodnotami, každé rozhodnutie bude správne. Získate presnejší sebaobraz a to vám môže výrazne pomôcť v ďalších krokoch vašej existencie.  

Celý článok
Odporúčame z obchodu e-kniha: Plán + bonusy Ján Dubnička, PCC (ICF)

Ako získať, krok za krokom to, čo chcete, rýchlejšie, ako ste si mysleli, že je to vôbec možné.

19,00 €Do košíku Do obchodu

Pre skvalitnenie našich služieb používame na stránkach cookies. Pokračovaním na tejto stránke vyjadrujete súhlas s používaním všetkých cookies. Viac informácii nájdete v sekcii ochrana súkromia.