Ako dosiahnuť pracovnú spokojnosť Utorok, 27. August 2019  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 418 x

Na svete sú približne 3 miliardy pracujúcich ľudí, z ktorých 40% môžu povedať, že sú v práci spokojní. To znamená, že zvyšných 1,8 miliardy ľudí spokojných s prácou nie sú. Spokojnosť vplýva na absenciu zamestnancov, kvalitu práce, starostlivosť o pracovisko, úrazovosť a fluktuáciu. Prejavuje sa tiež v profitabilite, produktívnosti a angažovanosti v práci. Existujú organizácie, ktoré sa riadia heslom „šťastný zamestnanec je efektívny zamestnanec“. Hodnotenie pracovnej spokojnosti je individuálne variabilný proces. Pracovná spokojnosť stúpa na základe pozitívnych stimulácii z pracoviska a pracovného procesu. Určite ste už počuli o Maslowovej pyramíde potrieb. V pracovnej oblasti Maslowova teória predstavuje súvis uspokojenia potrieb s pracovnou spokojnosťou.     1. Na prvom mieste sú základné fyziologické potreby, čo sú hlad, smäd, spánok a dýchanie, nevyhnutné k životu. V pracovnej oblasti môžeme fyziologické potreby vnímať ako fyzikálne podmienky (teplo, svetlo, pracovisko), časový priestor na obed či toaletu, a samozrejme mzdu za vykonanú prácu. 2. Pocit bezpečia je podľa Maslowa hneď na druhom mieste v dôležitosti potrieb človeka, a predstavuje istotu v budúcnosť a ochranu. Potreba bezpečia v pracovnom prostredí znamená istotu stabilného pracovného miesta, bezpečné pracovné podmienky, poistenie, zamestnanecké benefity. Simon Sinek hovorí o lídroch, ktorí majú srdce na správnom mieste. Sú to lídri, ktorí v organizácii vytvárajú pocit bezpečia. Simon Sinek uvádza situáciu, ktorá nastala vo výrobnej spoločnosti Barry-Wehmiller, pod vedením Boba Chapmana. V roku 2008 zo dňa na deň prišli o 30% objednávok. Dostali sa do problémov a potrebovali ušetriť 10 miliónov dolárov, preto diskutovali o prepúšťaní. Bob Chapman však protestoval a prišiel s návrhom štyroch týždňov neplatených dovoleniek, ktoré si musel vybrať každý zamestnanec firmy, od sekretárky až po riaditeľa. Mohli si sami určiť termín, mohli si dovolenku tiež rozdeliť, no podstata bola v štyroch neplatených týždňoch na jedného zamestnanca. Bob veril, že bude lepšie, ak budú trpieť všetci trochu nižším príjmom, ako niektorí jedinci výpoveďou. Následkom Bobovho verdiktu sa morálka vo firme  zvýšila, dôvera stúpla. Zamestnanci začali medzi sebou spolupracovať. Ten, ktorý si mohol dovoliť nižšiu mzdu, si vybral päť týždňov neplateného voľna, aby si ten, ktorý si nemohol dovoliť prísť o príjem, vzal iba tri týždne. Výsledkom bolo, že zamestnancom sa naplnila potreba bezpečia a spoločnosť zároveň ušetrila 20 miliónov dolárov. Celý záznam z prejavu Simona Sineka si môžete potrieť tu (ak potrebujete, nastavte si slovenské alebo české titulky):   3. Na treťom rebríčku sú sociálne potreby, ku ktorým radíme kontakt, lásku, spolupatričnosť. Človek je spoločenský tvor a tak ako v rodine, aj v práci potrebuje zastávať svoje miesto. Na pracovisku tretia úroveň Maslowovej pyramídy predstavuje interakciu medzi členmi skupiny, udržanie stabilných pracovných skupín, podporenie spolupráce. V dnešnej dobe sú bežnou praxou teambuildingy vo forme firemných výletov, večierkov, bowlingov, navštívenie escape room a mnoho ďalších rôznorodých aktivít. V práci je nadväzovanie kontaktov s kolegami v súkromnejšej rovine obmedzené, no pokiaľ dáme priestor vytvoreniu bližších osobných vzťahov, zvýši sa naplnenie potreby kontaktu, lásky a spolupatričnosti, čo vedie k zvýšeniu spokojnosti zamestnancov. 4. Na štvrtej úrovni sa nachádza potreba uznania, uznania, ocenenia. V pracovnej oblasti to znamená ocenenie kvalitného výkonu, poverovanie významnými činnosťami, pridelenie zodpovednosti, názov funkcie. Na základe prístupu vedúceho pracovníka vzniká komunikácia a od komunikácie závisí atmosféra skupiny. Vedúci pracovníci a zamestnanci sú vo vzájomnej závislosti a v stave vzájomného pôsobenia. Od oboch strán závisí, v akom duchu bude interakcia prebiehať. Pozitívny prístup väčšinou vedie k pozitívnym následkom. Naopak, napätie bráni dosahovať skupinové a individuálne ciele, čo je dôležité pre jednotlivých členov aj pre organizáciu ako celok. Bežne ľudia tvrdia, že základom pracovnej spokojnosti je mzda, či zamestnanecné výhody. Avšak zamestnanci, ktorí si zažili vysokú mzdu, no šéf s nimi zaobchádzal ako s menejcennými, vám budú tvrdiť opak. Spokojnosť so zamestnaním je skôr o tom, ako s vami nadriadení komunikujú. K téme pracovnej spokojnosti sa vyjadril aj Michael C. Bush. Tajomstvom pracovnej spokojnosti podľa Michaela je prejavenie rešpektu a dôvery, férovosť a počúvanie. Ak ste nadriadený, prejavte svojim ľuďom dôveru. Hovorte im: "Verím, že tú úlohu dokážeš splniť". Naplníte tak potrebu uznania a zároveň im poskytnete priestor na sebarealizáciu. 5. Najvyššiu piatu úroveň klasickej Maslowovej pyramídy tvorí potreba osobného rozvoja, sebarealizácie a sebauplatnenia. V pracovnej sfére sa piaty stupeň vyskytuje v podobe prideľovania zaujímavej a podnetnej práce, poskytnutia autonómie, možnosti vzdelávať sa, stanovenia vyšších cieľov a príležitostí k povýšeniu. Sebarealizácia nadväzuje na predchádzajúce potreby. Ak ako nadriadený prijavíte dôveru a ponúknete priestor na sebarealizáciu zamestnancov, je vysoko pravdepodobné, že vaša spoločnosť bude prosperovať. Počúvajte, čo vám ľudia hovoria, zamýšľajte sa nad nápadmi v oblasti inovácie, ktoré vám zamestnanec navrhne. Nie nadarmo sa hovorí viac hláv, viac rozumu. Poďakujte sa za každý podnet.  Ak ste zamestnanec, pýtajte si väčšiu zodpovednosť, pýtajte si tažšie úlohy a časom vám to prinesie nie len šéfovu skvelú mienku o vás, ale pravdepodobne aj povýšenie či bonusy. Každý z nás má v sebe zakorenených týchto päť potrieb, ktoré pôsobia na pracovný výkon a náš vzťah k práci. Aké potreby máte naplnené vy? Ktoré naplnené nie sú? Komunikujte s nadriadeným a informujte ho o vašich potrebách. Môžete tak dosiahnuť zmenu, ktorú potrebujete.  

Celý článok
4 zásady, ktorými si získate svoje okolie Sobota, 13. Júl 2019  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 392 x

Jednanie s ľuďmi je pravdepodobne najčastejší problém, s ktorým sa človek v živote stretáva. A je jedno, či do kontaktu s inými prichádzate len v súkromí, alebo aj v práci. Občas si však neuvedomíme, čo je dôležité v očiach iných ľudí, keď s nimi komunikujeme. Pokúšame sa ľuďom okolo nás porozumieť, riešime ako s nimi vychádzať, ako sa stať obľúbenými. Ako na to? Popíšeme si štyri základné zásady, ktorými si získate svoje okolie. 1. ZáujemNevyhnutnosťou k funkčným vzťahom je záujem o ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Je prirodzenejšie hovoriť o tom, čo zaujíma nás než o veciach, ktoré zaujímajú druhých. Niekto má jednoducho v sebe zakódované, že je skôr bútľavou vŕbou ako rozprávačom, iní sa musia naučiť aktívne počúvať a pýtať sa. Pýtajte sa ako sa im darí, čo majú nové, pýtajte sa na rodinu, na realizáciu plánov, reagujte na veci, o ktorých ste sa rozprávali v minulosti. Otázky plné záujmu preukážu dotyčným, že sú pre nás dôležití. Môžme sa na to pozrieť aj ako na príležitosť obohatiť sa o nové informácie z oblasti, v ktorej nie sme doma. 2. PrijatieKaždý má svoje chyby. Je zbytočné kritizovať, pretože kritika vyvoláva obranný postoj a dáva klapky na uši a oči. Dá sa povedať, že je dokonca nebezpečná, lebo zasahuje najcitlivejšie miesto - sebahodnotu. Kritikou spravidla nedosiahneme trvalé zmeny, práve naopak, vyvoláme odpor. Kedykoľvek, keď budete komunikovať s iným človekom nezabudnite na to, že to nie je logická bytosť, ale osoba plná emócií, skúseností a hrdosti. Prijatím dotyčného takého, aký je, mu prejavíme jedinečnosť, hodnotu a akceptáciu. Nemusí sa pretvarovať lebo vie, že poznáte jeho chyby a rešpektujete jeho osobnosť. 3. OcenenieMnoho filozofov, mysliteľov, spisovateľov ba dokonca celé psychoterapeutické smery a teórie považujú za základnú motivačnú zložku správania ľudí túžbu po dôležitosti. Snaha stať sa doceneným, pochváleným, významným v očiach iných, nie v zmysle slávy, ale v zmysle zadosťučinenia. Dokonca jedným z najčastejších dôvodov rozvodu je nedostatok uznania. Niekedy svojich blízkych a všetko to, čo robia, považujeme za samozrejmosť, a zabúdame dávať najavo, ako vysoko si ich ceníme. Nie je ťažké povedať "Ďakujem, vážim si to". Ocenenie má magické účinky na sympatie a funkčnosť vzťahov. 4. ÚprimnosťAj ocenenie musí byť úprimné. Povrchné lichôtky zvyčajne nezaberú. Aký je teda rozdiel medzi ocenením a lichôtkami? Ocenenie je úprimné a vychádza zo srdca, pričom lichôtky sú neúprimné a vychádzajú z úst. To prvé je všeobecne uznávané, to druhé opovrhované. Rovnako ako klamstvá a zavádzanie. Je lepšie priznať, že som zabudol na stretnutie, ako vymyslieť päťminútový príbeh o strastiplnej ceste, keď sme stratili kľúče od bytu, zachraňovali sme mačiatka, cestou nám do auta niekto vrazil a ešte sme dostali aj pokutu. Jednoduchý kľúč k úspechu: "Prepáč, zabudol som." Úprimnosť je často najdôležitejšou súčasťou medziľudských vzťahov a je jedno, či v súkromí alebo v práci. Pamätajte, úprimnosť buduje charakter. Načo nám je 100 nepriateľov, keď môžeme mať 100 priateľov? Namiesto toho, aby sme odsudzovali druhých, pokúsme sa ich pochopiť. Chápať a odpúšťať vyžaduje vysokú dávku charakteru a sebakontroly, ale môže nám priniesť pozitívnu vlnu sympatií blížiacu sa z každej strany. Chcete na nej surfovať? Osvojte si 4 zásady, ktorými si získate svoje okolie.

Celý článok
Sebanaplňujúce proroctvo alebo ako zlepšiť výkon svojich ľudí Nedeľa, 6. Január 2019  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 2151 x

„Pokiaľ jednáme s človekom podľa toho, aký je, zostane taký, aký je. Ale pokiaľ s ním jednáme podľa toho, aký by mohol byť, stane sa takým, aký by byť mohol.“ (Johann Wolfgang Goethe)  Už sa vám niekedy stalo, že ste sa ráno zobudili a hneď ste vedeli, že vás čaká skvelý deň? Vstali ste dobre naladení, kolegovia v práci boli milí, šéf vás privítal s úsmevom? Celý deň sa vám darilo a mali ste veľa energie? PV ten deň ste pristihli ľudí pri tom, ako sa im darí, ako niečo robia dobre? Alebo ste od rána boli mrzutí, nič sa vám nechcelo a všade ste videli problémy a prekážky? Všímali ste si všetko to, čo sa ľuďom nepodarilo? Ak sa vám niečo podobné stalo, pravdepodobne ste zažili „sebanaplňujúce proroctvo“, teda stav, keď človek nevedomky predpovedá situácie a očakáva ich splnenie. Pokiaľ človek verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, tak ho dostane jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti. Pozitívne myšlienky o sebe a ľuďoch zvyšujú pravdepodobnosť úspechu rovnako ako negatívne myšlienky zvyšujú pravdepodobnosť neúspechu.  Jedným z najužitočnejších objavov neurovedy je skutočnosť, že môžeme rozhodovať o svojich myšlienkach a cvičiť sa vo „vedomom premýšľaní“. Nemusíme uvažovať o všetkom, čo nám príde na myseľ, môžeme si vybrať, o čom budeme premýšľať a ktorým myšlienkam budeme venovať pozornosť. Závisí to len od nás, či si zvolíme myšlienky, ktoré nás povzbudia, alebo také, ktoré nás oberú o energiu. Dianie v našej mysli môžeme vedome ovplyvniť. Kam smerujeme naše myšlienky, na čo sústredíme svoju pozornosť, to viac vnímame a vidíme. Čím negatívnejšie myslíme, tým viac negatívneho vidíme. Čím viac je naša myseľ naplnená pozitívnymi myšlienkami, tým viac príjemného a pozitívneho sa nám deje. Vedeli ste, že ľudia podávajú lepšie výkony, keď je od nich čo najlepší výkon tiež očakávaný? Bolo preukázané niekoľkými štúdiami, že miera očakávania a nádeje, ktorá sa do človeka vkladá, má pozitívny aj negatívny efekt na jeho prácu, produktivitu a neskôr aj výsledok. Sebanaplňujúca predpoveď je fenomén, kedy očakávanie budúcich udalostí vedie k správaniu, ktoré zapríčiní, že daná udalosť sa naozaj stane. Je úzko spätá s prístupom človeka k sebe samému, k hodnoteniu iných osôb a očakávaných udalostí. Tento jav poznáme aj pod názvom „Pygmalion efekt“.   Čo je Pygmalion efekt?Pygmalion efekt označuje stav, kedy majú ľudia sklon správať sa tak, ako to od nich ostatní očakávajú. Pygmalionov efekt je psychologický jav, ktorý sa zakladá na zhmotnení myšlienok a nádeje človeka. Človek, ktorý je pevne presvedčený o pravdivosti čohokoľvek, sa inštinktívne správa tak, že to, v čo verí, sa nakoniec splní. Tento jav sa nazýva aj sebanaplňujúce proroctvo. To znamená, že očakávania človeka provokujú jeho správanie, pomocou ktorého vytvára prostredie, v ktorom sa očakávania menia na realitu. Tento jav bol pomenovaný po mytologickom gréckom sochárovi, ktorý sa zamiloval do sochy dievčiny, ktorú sám vytvoril. Inými slovami, ak očakávate (či už vedome alebo nevedome) určité stavy a situácie, prispôsobujete svoje správanie tomu, aby ste dosiahli očakávaný stav. Či už je to úspech alebo zlyhanie. Prvé zmienky a experimentyPrvé zmienky o sebanaplňujúcich predpovediach sa objavili už v 17. storočí, kedy francúzsky filozof Pierre Gassendi ako prvý uviedol príklad tohto fenoménu. Všimol si, že ľudia, ktorí si nechávajú veštiť osud z hviezd majú sklon tento osud napĺňať. Ľudia reagujú nielen na situácie, ale predovšetkým na význam, ktorý pre nich daná situácia má, a to určuje ich ďalšie správanie. V jednej štúdii o sebanaplňujúcom proroctve psychológovia predstavili vysokoškolákom študentku. Jedným sa zdala sympatická a príťažlivá a u ostatných nevzbudila záujem. Sociálni psychológovia potom pozorovali interakciu medzi študentmi. Študenti neboli vopred informovaní o cieli štúdie, no študentku podvedome akoby viac priťahovala prvá skupina študentov. Prečo?  Študenti, pre ktorých bola príťažlivá sa správali tak, aby vzbudili jej sympatie a tým vlastne určovali ďalší vývoj situácie.   Pygmalion efekt a Rosenthalov školský experiment V roku 1968 americký psychológ Róbert Rosenthal a riaditeľ školy Lenore F. Jacobson uskutočnili experiment so študentmi základnej školy v San Franciscu, ktorý jasne potvrdil existujúci účinok Pygmalionovho efektu. Na začiatku školského roka dali študentom inteligenčné testy s anglickým názvom "The Harvard Test of Inflected Acquisition". Učiteľom povedali, že sa nejedná len o inteligenčný test, ale že na základe týchto výsledkov je možné predpovedať pokrok, ktorý môžu študenti v nasledujúcom roku urobiť. Teda že test dokáže odlíšiť tých, ktorí majú najlepšie predpoklady byť vynikajúcimi študentmi.Testy na určenie úrovne inteligencie urobili študentom v niekoľkých triedach. Po testoch boli vybrané deti na základe údajných mimoriadnych rozumových schopností. V skutočnosti boli tieto deti vybrané náhodne, žiadne mimoriadne schopnosti nemali a pritom to pedagógovia vedeli. Pedagógovia verili v čistotu experimentu, ale boli, samozrejme, prekvapení, keď spoznali budúcich géniov. Títo študenti predsa neboli nikdy „hviezdy“, ktoré by sedávali v prvých laviciach a nevynechali by žiadnu olympiádu. Boli to obyčajné deti s úplne priemernými schopnosťami.Rešpektovaným odborníkom však nebolo možné neveriť, a preto sa pedagógovia rozhodli čakať na sľúbené výsledky od „údajných intelektuálov“. A dočkali sa. Na konci školského roku Rosenthal a Jacobson prišli do školy a ukázalo sa, že títo „najschopnejší“ študenti skutočne intelektuálne vyrástli. Vykazovali pomerne vysoký stupeň inteligencie neporovnateľný s výsledkami zo začiatku roka. Pedagógovia, ktorí uverili psychológom, začali vkladať do „priemerných“ detí vyššie nádeje. Natoľko uverili študentom, ktorí sa zatiaľ „neodkryli“, že ich ovplyvňovali svojimi očakávaniami a tí ich napĺňali. Žiaci náhodne označení ako "vynikajúci" sa v inteligenčných testoch zlepšili najviac zo všetkých a dosahovali výrazne lepšie výsledky ako ostatní. Štyri kľúčové faktory, ktoré riadia Pygmalion efekt Faktor prostredia - učitelia, ktorí očakávajú viac od určitých študentov majú tendenciu vytvárať lepšie prostredie pre tieto deti, a to ako verbálne tak aj neverbálne (napríklad, úsmev, povzbudivé gesto) Vstupný faktor - učitelia budú mať tendenciu poskytnúť deťom viac materiálov na učenie Faktor príležitosti - deti dostanú viac šancí reagovať a odpovedať Faktor spätnej väzby - deti sú  viac chválené a dostávajú odlišnú spätnú väzbu, ak urobia chybu, pretože učiteľ sa domnieva, že dieťa nerozumie zadaniu a tak trávia viac času vysvetľovaním ako u detí v kontrolnej skupine. „Kruh sebanaplňujúceho proroctva je možné prelomiť, keď človek opustí pôvodný postoj, s ktorým sa stotožnil, a prijme nový.“  Ľudia sa správajú podľa očakávania šéfa„Spôsob, akým manažéri zaobchádzajú so svojimi podriadenými je jemne ovplyvnený tým, čo od nich očakávajú.“ (J. Sterling Livingston: Pygmalion v manažmente) Nadriadený môže ovplyvniť správanie svojich zamestnancov. K manažérskym skrytým alebo odhaleným tajomstvám patrí pygmalion efekt. Človek na pracovisku sa začne správať takým spôsobom, ktorý od neho očakávajú druhí. Môže ísť o správanie, kedy sa zamestnanec podriaďuje svojmu nadriadenému. Šéf svojimi predstavami a očakávaniami o zamestnancovi do istej miery ovplyvní jeho správanie. Ak sa totižto správame voči jednotlivcom podľa určitého zámeru alebo neuvedomovaného konceptu, začnú sa v mnohých prípadoch približovať týmto predstavám. Pygmalion efekt funguje z obidvoch strán. Zo strany zamestnanca aj zo strany zamestnávateľa. Vaše očakávania od ľudí a ich očakávania od vás sú kľúčovými faktormi, podľa ktorých sa ľudia správajú v práci. V skutočnosti sa neraz stáva, že nadriadení, ktorí veria vo svojich podriadených, dostávajú výnos v podobe úspešnej práce. Každý manažér, šéf či nadriadený má určité očakávania od ľudí, ktorých vedie. Šéf „komunikuje“ svoje očakávania zamestnancom vedome alebo nevedome. Ľudia si môžu očakávania od svojho šéfa uvedomovať tiež vedome alebo nevedome. Zamestnanci sa správajú takým spôsobom, ktorý sa od nich očakáva podľa prejavov ich šéfa. „Človek, ktorý verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, ho naozaj dosiahne jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti.“  Pygmalion efekt v manažérskej praxi Pygmalion efekt by mal pôsobiť na zamestnanca prostredníctvom nadriadeného tak, aby vďaka nemu dosiahol pracovný úspech. Tento efekt však môže byť narušený zamestnancovým výkonom, v prípade, ak od svojho nadriadeného dostane opačnú reakciu, než akú očakáva. Negatívnym efektom môže byť aj prípad, kedy šéf nedostatočne chváli svojich zamestnancov alebo vyzdvihuje výkon jedného zamestnanca nad ostatnými, či zanedbáva komunikáciu jedného zo zamestnancov. Ak manager očakáva od svojich podriadených dobré výsledky a verí tomu, že ich skutočne dosiahnu, potom sú jeho podriadení skutočne efektívnejšie. Zamestnanci, ktorí budú cítiť vieru v ich schopnosti, budú motivovanejších. Zamestnanci, ktorí budú cítiť nedôveru, začnú robiť chyby. Výkon každého zamestnanca je teda závislý od správania nadriadeného. Každý leader by mal veriť v schopnosti ľudí, ktorých vedie. Veriť, že dokážu vykonať prácu ako najlepšie vedia.  Účinok pygmalion efektu je ešte vyšší, ak má leader pozitívne očakávania od ľudí. Každý zamestnanec je individuálny jedinec a každý z nich potrebuje iný prístup. Preto je potrebné, aby k nim leader pristupoval individuálne, pomáhal im a zlepšoval ich sebaúctu a zvyšoval sebavedomie. Ľudia totižto veria, že môžu uspieť a ich výkon sa zvýši až na úroveň ich vlastných očakávaní, ak budú pociťovať očakávania od nadriadeného. Nadriadení, ktorí veria v svojich podriadených, dostávajú výnos v podobe úspešnej práce a blízki, ktorí veria, že sa chorí vyliečia, mu pomáhajú sa vyliečiť. Človek, pokiaľ verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, tak ho dostane jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti. Pozitívne myšlienky o sebe a ľuďoch zvyšujú pravdepodobnosť úspechu rovnako ako negatívne myšlienky zvyšujú pravdepodobnosť neúspechu. Zaujímavý výskum v roku 2013 priniesol Gallup. Ten hovorí, že keď nás nadriadení úplne ignorujú, uvažuje o odchode z práce 40% zamestnancov. Pokiaľ nás nadriadení pravidelne kritizujú, chce odísť „iba“ 22%. A pokiaľ naši nadriadení uznávajú aspoň jednu z našich silných stránok a odmeňujú nás za to, v čom sme dobrí, iba 1% z nás sa zaoberá myšlienkou, že opustí svoju prácu. 70% ľudí neodchádza od svojho zamestnávateľa, ale od svojho manažéra. „Virtuóz medziľudských vzťahov je lídrom budúcnosti.“ Mnohí lídri kritizujú až priveľmi často, ale oceňovaním a pochvalou šetria." Krysy v bludiskuV roku 1963 vykonali R. Rosenthal a K.L.Fode jednu z prvých štúdií efektov experimentátora. Oznámili študentom psychológie, že každý dostane krysu, ktorú má naučiť prejsť bludiskom. Ak sa jej to podarí, dostane potravu. Niektorým študentom povedali, že ich krysy sú múdrejší a učenie im preto pôjde lepšie a rýchlejšie, iným naopak oznámili, že ich potkany sú hlúpejší. V skutočnosti boli všetky krysy rovnako inteligentné. Keď bol neskôr testovaný ich výkon pri prechádzaní bludiskom, zistilo sa, že krysy, o ktorých bolo povedané, že sú chytré, sa naozaj bludiskom naučili prejsť o mnoho rýchlejšie. Študenti totiž verili, že im učenie pôjde lepšie, teda je povzbudzovali, venovali im viac času, častejšie s nimi trénovali a niekedy si ich aj pomenovali. Druhá skupinka študentov, ktorá verila, že má hlúpejší krysy, im toľko pozornosti a úsilia nevenovala. Etiketovania (Labeling) alebo Golemov efektTeória etiketovania je proces, kedy v dôsledku toho, akú "nálepku" dostane daný dospelý či dieťa (že je hlúpe, lenivé, hyperaktívne, ...), si ho ostatní "zaškatulkují" a podľa toho sa k nemu správajú. Nálepka sa stáva skutočnosťou, lebo okolie koná tak, ako by bola pravdivá. Veľmi často sa napríklad s dieťaťom ťahá nálepka celú školskú dochádzku.   Čo dodať na záverSkúste sa v negatívnych situáciách vyvarovať nálepkám ako "neschopný, nespoľahlivý, hlupák, smoliar ..." a nahraďte ich popisom situácie "S tým projektom nie som spokojný, pretože si ho odovzdal 3 dni po uzávierke ...", "Som nahnevaná, pretože si prišiel o 20min neskôr a ja tak prišla o čas, ktorý som mohla využiť inak ... " Naučte sa chváliť svoje okolie a všímať si veci, ktoré ľudia okolo robia dobre. Ak sa vašim ľuďom biečo podarí, doceňte ich, dajte im najavo, že ste radi a hrdí, že to zvládli. „Keď sa ľudia začnú vidieť v novom svetle, začne sa tiež meniť realita okolo nich.“

Celý článok
Storytelling. Povedzte to príbehom Nedeľa, 11. November 2018  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 743 x

„Storytelling znamená rozprávanie príbehov. Existuje stovky rokov a je to tá najprirodzenejšia ľudská činnosť a umenie zároveň.“ Pomocou príbehov sa odovzdávajú vedomosti, informácie, tradície. Príbehy nám pomáhajú pochopiť svet. A práve preto na nás zároveň tak fungujú a ovplyvňujú nás v živote a v práci. Fenomén príbeh sa stáva najsilnejším nástrojom prezentácií, obchodu, leadershipu a marketingu. Príbeh je znovu vybavený zážitok rozprávaný s dostatočným citom a zmyslom pre detail tak, aby bol schopný v poslucháčoch navodiť pocit, že si ho sami prežili. Rozprávanie je umenie i remeslo. Dnes máme takmer všetci okamžitý prístup k neobmedzenému množstvu informácií, takže ich hodnota sa znižuje. To, na čom záleží stále viac, je schopnosť vybrať z nich fakty a dať ich do kontextu. Ak ich dokážete prezentovať tak, aby ste v poslucháčoch vyvolali emócie, máte oveľa väčšiu šancu, že si vaše posolstvo zapamätajú. Príbehy majú moc oslovovať masy. Príbehy sú nákazlivé. Príbehy dokážu inšpirovať. Spomínate si na nejakú power pointovú prezentáciu, ktorá vám vyrazila dych? Predpokladám, že nie. To, že vás prezentácia zaujala bolo spôsobené tým, že si pamätáte toho, kto vám rozprával príbeh. A hlavne, ako ste sa s ním či pri ňom cítili.  Odborníci hovoria, že rozprávanie príbehov je nevyhnutnou zručnosťou lídrov. Richard Branson, Sheryl Sandberg, Bil Gates, Elon Musk – to je niekoľko príkladov výrazných osobností biznisu, ktoré sú zároveň vynikajúcimi rozprávačmi. Príbeh je spôsob, akým šíria svoje myšlienky efektívne. A prečo storytelling funguje? Neurovedci vyskúmali, čo sa s nami deje, keď počujeme príbeh, ktorý je presvedčivý, je v ňom konflikt, napätie, vyvrcholenie. Uvoľní sa celý rad hormónov – kortizol, ktorý vás drží v strehu; oxytocín, vďaka ktorému súcitíte s postavami; dopamín, vďaka ktorému sa cítite dobre, keď sa príbeh skončí šťastne. Príbehy sa neodvolávajú na logiku, ale pôsobia na naše zmysly a emócie. A emócie sú evolučne v mozgu oveľa silnejšie, než rozum. Podľa režiséra a scenáristu Andrewa Stantona, stojaceho za Toy Story alebo Hľadá sa Nemo, je prvým prikázaním rozprávania príbehov vtiahnutie publika do deja. Musíme v ňom vyvolať záujem. Efektívna komunikácia stojí na troch otázkach, v ktorých musíte mať jasno – čo chcete povedať publiku, aké pocity a akú aktivitu v ňom chcete vyvolať. Kde je ideálny priestor pre príbeh? Tam, kde potrebujeme zaujať, vyvolať reakciu, predať zapamätateľné informácie, alebo budovať vzťahy. A nie je to teda náhodou všade, kde sa chceme predať? Či už ide o myšlienku, názor alebo produkt? Ak chcete víťaziť, rozprávajte príbehy. Kde hľadať príbehy? Všade okolo nás a rovnako aj v našom živote. Keď ste zažiarili aj keď ste to zbabrali. Zoberte si papier a pero a zamyslite sa nad svojim životom, súkromným aj pracovným. Nakreslite si dve krivky – sínusoidy vášho života. Jednou farbou znázorníte svoj súkromný život a druhou farbou váš pracovný život. Zakreslite na krivku najvýznamnejšie body, udalosti, pozitívne aj negatívne Vlastnosti príbehu, ktorý ľudí chytí a zaujme: Jednoduchý - Podeľte sa o o tú najdôležitejšiu vec, o podstatu. Prekvapivý - Príbeh by mal obsahovať niečo, čo naruší stereotyp, hádanie podstaty deja. Konkrétny - Z abstraktných vecí urobte konkrétne. Veci neznáme spájajte s tým, čo poslucháči poznajú. Hodnoverný - Používajte hodnoverné detaily, aby poslucháči vášmu príbehu uverili. Emočne zafarbený - Využite emócie. Vaším poslucháčom musí na tom záležať. Aby príbeh šírili a pamätali si ho, musí sa ich dotknúť. Podaný ako príbeh - Príbehy vzbudzujú ľudí k činom. Čaká vás prezentácia plná čísiel a faktov? Chcete upútať pozornosť svojich poslucháčov alebo presvedčiť? Vytvorte si svoj vlastný príbeh práve teraz. Začnite s myšlienkou na koniec. Čo chcete, aby poslucháči cítili?, Čo chcete, aby sa poslucháči naučili?, Čo chcete, aby získali?, Čo chcete, aby urobili?, S čím majú odísť? Čo je hlavné posolstvo vášho príbehu? Prečo ho rozprávate? Zostavte príbeh pomocou štruktúry: Kedy a kde sa to odohralo? Kto/Čo je protagonista? Čo chce? Čo je to hlavné, čo sa prihodí? Ako to celé dopadne? Aké z toho plynie ponaučenie? Alebo príďte na kurz "Storytelling. Povedzte to príbehom", dňa 26.01.2019 do Bratislavy a ja vás naučím, krok za krokom, ako si vytvoriť skvelý príbeh. Prvýkrát sa jedná o víkendový termín.

Celý článok
IKIGAI. Japonské tajomstvo šťastného a dlhého života Utorok, 23. Október 2018  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 2815 x

„Ikigai nie je niečo veľké alebo mimoriadne. Je to niečo celkom samozrejmé.“  Často pri práci s manažérmi otvoríme tému ako „správne“ viesť ľudí vo svojom tíme, ako to urobiť tak, aby jednak dosahovali výsledky (čize plnili plány, ciele a KPI’s), ale zároveň boli motivovaní a vnímali prvok ľudskosti v leadershipe. Zvyknem položiť dve otázky. Tá prvá znie: „Prečo pracujete?“. Odpoveď prichádza pomerne rýchlo a zjavne (zabezpečenie rodiny, hypotéka, leasing, poitky atď.). Po nej nasleduje druhá otázka:  „Prečo robíte práve to (tú prácu), čo robíte?“ Tu už to zamýšľanie býva oveľa dlhšie a dostávame sa k témam ako zmysluplnosť, motivátory a demotivátory, hodnoty či silné stránky a vyváženosť oceňujúcej a kritickej spätnej väzby. Na poslednom workshope, som nesmelo otvoril tému, ako by manažéri mohli svojim ľuďom pomôcť objaviť dôvod, prečo ráno vstať z postele, pomôcť im nájsť ich ikigai. A keďže sa stretla s veľkým ohlasom, rozhodol som sa o nej napísať blog. Vydajte sa spolu so mnou na japonský ostrov Okinawa, kde na každých 100 000 obyvateľov pripadá 22,55 sto ročných, čo je počet, ktorý výrazne prevyšuje svetový priemer. Na severnom konci ostrova Okinawa leží mestečko Ogimi, kde žije okolo 3000 ľudí. Toto miesto drží rekord v dlhovekosti svojich obyvateľov. V Ogimi sa stretnete s priateľským prijatím a usmievajúcimi sa ľuďmi. Aké je ich tajomstvo? Ak sa porozprávate s najstaršími obyvateľmi, zistíte, že viac ako strava, jednoduchý život na čerstvom vzduchu, zelený čaj alebo subtropická klíma, je jedným z kľúčov dlhovekosti tajomstvom opradené slovo ikigai, ktoré riadi ich život. Ikigai môžete mať aj vy, môže ho objaviť každý z nás.Čo to vlastne ikigai je? Japonskí vedci ho prekladajú ako vieru v to, že náš život má zmysel. A v Japonsku tú vieru má veľká časť populácie. Toto slovo vzniklo spojením slova pre život - ikiru, a slova kai, čo v priamom preklade znamená "mať hodnotu, využitie, prínos, či dokonca výsledok, účinok". Preklad slova Ikigai teda znamená "zmysel života". Obyvatelia Okinawy by tento výraz preložili ešte trefnejšie a to "dôvod, prečo ráno vstať z postele".Americký cestovaleľ a novinár Dan Buettner hľadal na svete miesta, kde sa ľudia najčastejšie dožívajú 100 a viac rokov. Keď tieto miesta vytipoval, osobne ich navštívil, aby zistil, čo je za tým a čo tí ľudia robia inak. Jedným z tých miest bol práve japonský ostrov Okinawa, ktorý som už spomínal vyššie. Pozrite si Danove vystúpenie na TEDe (pasáž o Okinawe začína v 7:12). Práve Okinawa bola jedným z miest, ktoré Dan Buettner opísal vo svojej práci pre National Geographic ako jednu z modrých zón "Blue Zones". Tento projekt identifikoval na svete 5 modrých zón, kde ľudia žijú najdlhšie a zaoberal sa faktom, čo majú títo ľudia spoločné. Medzi všetkých 5 modrých zón patria: Okinawa (Japonsko), Sardínia (Taliansko), Loma Linda (Kalifornia), Poloostrov Nicoya (Kostarika) a Ikaria (Grécko).Podľa údajov WHO je v Japonsku dlhodobo najdlhšia priemerná očakávaná doba dožitia na svete (v roku 2013 to bolo 84 rokov, o 6 rokov viac než u nás). Toshimasa Sone so svojimi kolegami z Tohoku University Graduate School of Medicine v Sendai v roku 1994 začal sedemročný výskum na viac ako 43 000 Japoncoch vo veku 40 až 79 rokov. Neprekvapí, že až 60% účastníkov malo a poznalo svoje ikigai. Výsledky výskumu ukázali, že počas oných 7 rokov zomrelo iba 5% ľudí s ikigai a 17% ľudí bez ikigai. Tí umierali najmä na kardiovaskulárne ochorenia (zvyčajne mozgovú mŕtvicu), ktorá sa u ľudí s ikigai nevyskytovala. Čo získate s ikigai?·      Budete šťastnejší, pretože váš život vám bude dávať zmysel.·      Budete mať viac motivácie a tým aj síl, pretože ráno budete mať dôvod, prečo vstať z postele.·      Budete dosahovať lepšie výsledky v práci.·      Budete zdravší a dožijete sa vyššieho veku (ako dokazujú vedecké výskumy).·      Budete pokojnejší v neľahkých situáciách, pretože budete vidieť "svetlo na konci tunela," čiže to, prečo tu ste.   Ako nájsť ikigai? Podľa Japoncov má každý človek svoje ikigai. Ikigai je ukryté v našom vnútri a vyžaduje si trpezlivé skúmanie, aby sme prenikli do najväčších hlbín svojej bytosti a našli ho. Nájdite si pokojné miesto, zoberte si papier a pero, zamyslite sa a hľadajte odpoveď na otázky položené nižšie. Poďme hladať váš „dôvod, prečo ráno vstávate“. Čo milujete? Zamyslite sa nad tým, čo milujete a čo vás robí šťastných. Čo je to, o čom sa s ľuďmi rozprávate s vášňou a nadšením a ste schopní sa o tom rozprávať aj dlhé hodiny. Spomeňte si aj na to, čo vo vás rovnaké pocity vzbudzovalo, keď ste boli malé deti. Ako „dospeláci“ totiž na všeličo nechtiac zabudneme a svoju skutočnú lásku nahradíme tým, čo po nás chcú a čo od nás očakávajú ostatní. V čom ste dobrí? Je užitočné nechať to zhodnotiť aj ľudí okolo vás. Dôvod je jednoduchý, aj napriek niekoľkodňovom usilovnom premýšľaní a pátraní, môžete na niečo zabudnúť. Hovorím z vlastnej skúsenosti, stalo sa to aj mne. Ak náhodou zistíte, že váš zoznam je do značnej miery zhodný s tým, čo milujete, je to v poriadku. Kombinácia týchto dvoch množín je totiž vaša vášeň. Čo svet potrebuje? Toto je čisto otázka na zamyslenie pre vás samotných. Nepotrebujete žiadne dáta a analýzy. Každý totiž máme iné ikigai. Čo podľa vás osobne svet potrebuje? Keď si to spíšete, skúste sa porozprávať o jednotlivých bodoch aj so svojimi priateľmi. Za čo môžete dostať zaplatené? Pri tvorbe tohoto zoznamu si zaspomínajte aj na to, za ktorú zo svojich zručností ste už v minulosti dostali zaplatené. Rovnako sa môžete zamyslieť aj nad tým, za čo vy a ďalší ľudia platíte ostatným. Ak si u nejakého bodu nie ste istí, spýtajte sa pár ľudí okolo seba, či by vám za danú vec či službu boli ochotní zaplatiť, alebo nie. Ikigai je onou povestnou špičkou Maslowovej pyramída potrieb - sebarealizáciou. Aj keď, podľa mnohých stojí ikigai ešte o stupienok vyššie. Je to priamy dôsledok naplnenie všetkých stupňov Maslowovej pyramídy potrieb a práve preto nemôže byť pre každého. Nedá sa dosiahnuť na povel. Je to vyústenie niekedy aj veľmi dlhej cesty, pričom každý z nás má tu cestu inak dlhú a inak komplikovanú. Teda v dospelosti. V detstve je cesta ikigai jednoduchá.  Cvičenie - nájdete svoje IKIGAIUrobte si krátke cvičenie. Pozrite sa ešte raz na kruhy Ikigai a ku každému kruhu napíšte aspoň tri činnosti alebo aktitity: Čo naozaj milujem? V čom som naozaj dobrý až excelentné? Čo ma živí alebo čo chcem aby ma živilo? Čo môžem urobiť pre svet a ľudí v mojej blízosti? Keď už budete mať ku každej otázke tri aktivity, zamyslite sa a hľadajte prieniky. Našli ste nejaké? Ak nie, skúste si odpovedať na otázku: Čo by som mal/a urobiť preto, aby som tie prieniky našiel?Základné pravidlá, podporujúce ikigai. Udržujte sa stále aktívny. Kto opustí to, čo miluje a dokáže robiť, stráca zmysel svojho životaBerte to s pokojom. Uponáhľanosť zhoršuje kvalitu života. Obklopte sa skutočnými priateľmi. Sú ten najlepší elixír proti starostiam. S priateľmi si môžeme rozprávať, zdieľať zážitky, snívať. Udržujte sa v kondícii. Voda je v pohybe, čerstvá plynie, je priezračná. Rovnako tak váš životný motor potrebuje každodennú pohyb, aby vydržal mnoho rokov. Usmievajte sa. Je dobré vedieť, čo je zlé, ale nezabudnime, že žiť v tomto nádhernom svete plnom možností a príležitostí je obrovský dar. Žite v kontakte s prírodou. Väčšina z nás žije v meste, ale potrebujeme sa do prírody pravidelne vracať, aby sme sa nestratili sami sebe. Ďakujte. Každému a všetkému, čo rozjasňuje váš každodenný život a dáva vám pocit šťastia, že ste na svete. Žite prítomným okamihom. Prestaňte sa sťažovať na minulosť a báť sa budúcnosti. Všetko, čo máte, je dnešný deň. Využite ho čo najlepšie. Nasledujte svoje ikigai. Každý svoj deň potom prežijete radostne a naplno - a zostanete celý život mladí! Zamyslite sa nad tým, ako by ste mohli svojmu tímu pomôcť objaviť IKIGAI, individuálne aj tímové. Jednou z možností ako pracovať s tímom, je využiť metodiku The Rocket Model. Viac o ikigai nájdete v knihe: Héctor García, Francesc Miralles: IKIGAI. Šťastný a dlhý život. Nakladatelství LEDA, 2017.

Celý článok
Odporúčame z obchodu e-kniha: Plán + bonusy Ján Dubnička, PCC (ICF)

Ako získať, krok za krokom to, čo chcete, rýchlejšie, ako ste si mysleli, že je to vôbec možné.

19,00 €Do košíku Do obchodu

Pre skvalitnenie našich služieb používame na stránkach cookies. Pokračovaním na tejto stránke vyjadrujete súhlas s používaním všetkých cookies. Viac informácii nájdete v sekcii ochrana súkromia.