4 zásady, ktorými si získate svoje okolie Sobota, 13. Júl 2019  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 392 x

Jednanie s ľuďmi je pravdepodobne najčastejší problém, s ktorým sa človek v živote stretáva. A je jedno, či do kontaktu s inými prichádzate len v súkromí, alebo aj v práci. Občas si však neuvedomíme, čo je dôležité v očiach iných ľudí, keď s nimi komunikujeme. Pokúšame sa ľuďom okolo nás porozumieť, riešime ako s nimi vychádzať, ako sa stať obľúbenými. Ako na to? Popíšeme si štyri základné zásady, ktorými si získate svoje okolie. 1. ZáujemNevyhnutnosťou k funkčným vzťahom je záujem o ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Je prirodzenejšie hovoriť o tom, čo zaujíma nás než o veciach, ktoré zaujímajú druhých. Niekto má jednoducho v sebe zakódované, že je skôr bútľavou vŕbou ako rozprávačom, iní sa musia naučiť aktívne počúvať a pýtať sa. Pýtajte sa ako sa im darí, čo majú nové, pýtajte sa na rodinu, na realizáciu plánov, reagujte na veci, o ktorých ste sa rozprávali v minulosti. Otázky plné záujmu preukážu dotyčným, že sú pre nás dôležití. Môžme sa na to pozrieť aj ako na príležitosť obohatiť sa o nové informácie z oblasti, v ktorej nie sme doma. 2. PrijatieKaždý má svoje chyby. Je zbytočné kritizovať, pretože kritika vyvoláva obranný postoj a dáva klapky na uši a oči. Dá sa povedať, že je dokonca nebezpečná, lebo zasahuje najcitlivejšie miesto - sebahodnotu. Kritikou spravidla nedosiahneme trvalé zmeny, práve naopak, vyvoláme odpor. Kedykoľvek, keď budete komunikovať s iným človekom nezabudnite na to, že to nie je logická bytosť, ale osoba plná emócií, skúseností a hrdosti. Prijatím dotyčného takého, aký je, mu prejavíme jedinečnosť, hodnotu a akceptáciu. Nemusí sa pretvarovať lebo vie, že poznáte jeho chyby a rešpektujete jeho osobnosť. 3. OcenenieMnoho filozofov, mysliteľov, spisovateľov ba dokonca celé psychoterapeutické smery a teórie považujú za základnú motivačnú zložku správania ľudí túžbu po dôležitosti. Snaha stať sa doceneným, pochváleným, významným v očiach iných, nie v zmysle slávy, ale v zmysle zadosťučinenia. Dokonca jedným z najčastejších dôvodov rozvodu je nedostatok uznania. Niekedy svojich blízkych a všetko to, čo robia, považujeme za samozrejmosť, a zabúdame dávať najavo, ako vysoko si ich ceníme. Nie je ťažké povedať "Ďakujem, vážim si to". Ocenenie má magické účinky na sympatie a funkčnosť vzťahov. 4. ÚprimnosťAj ocenenie musí byť úprimné. Povrchné lichôtky zvyčajne nezaberú. Aký je teda rozdiel medzi ocenením a lichôtkami? Ocenenie je úprimné a vychádza zo srdca, pričom lichôtky sú neúprimné a vychádzajú z úst. To prvé je všeobecne uznávané, to druhé opovrhované. Rovnako ako klamstvá a zavádzanie. Je lepšie priznať, že som zabudol na stretnutie, ako vymyslieť päťminútový príbeh o strastiplnej ceste, keď sme stratili kľúče od bytu, zachraňovali sme mačiatka, cestou nám do auta niekto vrazil a ešte sme dostali aj pokutu. Jednoduchý kľúč k úspechu: "Prepáč, zabudol som." Úprimnosť je často najdôležitejšou súčasťou medziľudských vzťahov a je jedno, či v súkromí alebo v práci. Pamätajte, úprimnosť buduje charakter. Načo nám je 100 nepriateľov, keď môžeme mať 100 priateľov? Namiesto toho, aby sme odsudzovali druhých, pokúsme sa ich pochopiť. Chápať a odpúšťať vyžaduje vysokú dávku charakteru a sebakontroly, ale môže nám priniesť pozitívnu vlnu sympatií blížiacu sa z každej strany. Chcete na nej surfovať? Osvojte si 4 zásady, ktorými si získate svoje okolie.

Celý článok
Sebanaplňujúce proroctvo alebo ako zlepšiť výkon svojich ľudí Nedeľa, 6. Január 2019  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 2152 x

„Pokiaľ jednáme s človekom podľa toho, aký je, zostane taký, aký je. Ale pokiaľ s ním jednáme podľa toho, aký by mohol byť, stane sa takým, aký by byť mohol.“ (Johann Wolfgang Goethe)  Už sa vám niekedy stalo, že ste sa ráno zobudili a hneď ste vedeli, že vás čaká skvelý deň? Vstali ste dobre naladení, kolegovia v práci boli milí, šéf vás privítal s úsmevom? Celý deň sa vám darilo a mali ste veľa energie? PV ten deň ste pristihli ľudí pri tom, ako sa im darí, ako niečo robia dobre? Alebo ste od rána boli mrzutí, nič sa vám nechcelo a všade ste videli problémy a prekážky? Všímali ste si všetko to, čo sa ľuďom nepodarilo? Ak sa vám niečo podobné stalo, pravdepodobne ste zažili „sebanaplňujúce proroctvo“, teda stav, keď človek nevedomky predpovedá situácie a očakáva ich splnenie. Pokiaľ človek verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, tak ho dostane jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti. Pozitívne myšlienky o sebe a ľuďoch zvyšujú pravdepodobnosť úspechu rovnako ako negatívne myšlienky zvyšujú pravdepodobnosť neúspechu.  Jedným z najužitočnejších objavov neurovedy je skutočnosť, že môžeme rozhodovať o svojich myšlienkach a cvičiť sa vo „vedomom premýšľaní“. Nemusíme uvažovať o všetkom, čo nám príde na myseľ, môžeme si vybrať, o čom budeme premýšľať a ktorým myšlienkam budeme venovať pozornosť. Závisí to len od nás, či si zvolíme myšlienky, ktoré nás povzbudia, alebo také, ktoré nás oberú o energiu. Dianie v našej mysli môžeme vedome ovplyvniť. Kam smerujeme naše myšlienky, na čo sústredíme svoju pozornosť, to viac vnímame a vidíme. Čím negatívnejšie myslíme, tým viac negatívneho vidíme. Čím viac je naša myseľ naplnená pozitívnymi myšlienkami, tým viac príjemného a pozitívneho sa nám deje. Vedeli ste, že ľudia podávajú lepšie výkony, keď je od nich čo najlepší výkon tiež očakávaný? Bolo preukázané niekoľkými štúdiami, že miera očakávania a nádeje, ktorá sa do človeka vkladá, má pozitívny aj negatívny efekt na jeho prácu, produktivitu a neskôr aj výsledok. Sebanaplňujúca predpoveď je fenomén, kedy očakávanie budúcich udalostí vedie k správaniu, ktoré zapríčiní, že daná udalosť sa naozaj stane. Je úzko spätá s prístupom človeka k sebe samému, k hodnoteniu iných osôb a očakávaných udalostí. Tento jav poznáme aj pod názvom „Pygmalion efekt“.   Čo je Pygmalion efekt?Pygmalion efekt označuje stav, kedy majú ľudia sklon správať sa tak, ako to od nich ostatní očakávajú. Pygmalionov efekt je psychologický jav, ktorý sa zakladá na zhmotnení myšlienok a nádeje človeka. Človek, ktorý je pevne presvedčený o pravdivosti čohokoľvek, sa inštinktívne správa tak, že to, v čo verí, sa nakoniec splní. Tento jav sa nazýva aj sebanaplňujúce proroctvo. To znamená, že očakávania človeka provokujú jeho správanie, pomocou ktorého vytvára prostredie, v ktorom sa očakávania menia na realitu. Tento jav bol pomenovaný po mytologickom gréckom sochárovi, ktorý sa zamiloval do sochy dievčiny, ktorú sám vytvoril. Inými slovami, ak očakávate (či už vedome alebo nevedome) určité stavy a situácie, prispôsobujete svoje správanie tomu, aby ste dosiahli očakávaný stav. Či už je to úspech alebo zlyhanie. Prvé zmienky a experimentyPrvé zmienky o sebanaplňujúcich predpovediach sa objavili už v 17. storočí, kedy francúzsky filozof Pierre Gassendi ako prvý uviedol príklad tohto fenoménu. Všimol si, že ľudia, ktorí si nechávajú veštiť osud z hviezd majú sklon tento osud napĺňať. Ľudia reagujú nielen na situácie, ale predovšetkým na význam, ktorý pre nich daná situácia má, a to určuje ich ďalšie správanie. V jednej štúdii o sebanaplňujúcom proroctve psychológovia predstavili vysokoškolákom študentku. Jedným sa zdala sympatická a príťažlivá a u ostatných nevzbudila záujem. Sociálni psychológovia potom pozorovali interakciu medzi študentmi. Študenti neboli vopred informovaní o cieli štúdie, no študentku podvedome akoby viac priťahovala prvá skupina študentov. Prečo?  Študenti, pre ktorých bola príťažlivá sa správali tak, aby vzbudili jej sympatie a tým vlastne určovali ďalší vývoj situácie.   Pygmalion efekt a Rosenthalov školský experiment V roku 1968 americký psychológ Róbert Rosenthal a riaditeľ školy Lenore F. Jacobson uskutočnili experiment so študentmi základnej školy v San Franciscu, ktorý jasne potvrdil existujúci účinok Pygmalionovho efektu. Na začiatku školského roka dali študentom inteligenčné testy s anglickým názvom "The Harvard Test of Inflected Acquisition". Učiteľom povedali, že sa nejedná len o inteligenčný test, ale že na základe týchto výsledkov je možné predpovedať pokrok, ktorý môžu študenti v nasledujúcom roku urobiť. Teda že test dokáže odlíšiť tých, ktorí majú najlepšie predpoklady byť vynikajúcimi študentmi.Testy na určenie úrovne inteligencie urobili študentom v niekoľkých triedach. Po testoch boli vybrané deti na základe údajných mimoriadnych rozumových schopností. V skutočnosti boli tieto deti vybrané náhodne, žiadne mimoriadne schopnosti nemali a pritom to pedagógovia vedeli. Pedagógovia verili v čistotu experimentu, ale boli, samozrejme, prekvapení, keď spoznali budúcich géniov. Títo študenti predsa neboli nikdy „hviezdy“, ktoré by sedávali v prvých laviciach a nevynechali by žiadnu olympiádu. Boli to obyčajné deti s úplne priemernými schopnosťami.Rešpektovaným odborníkom však nebolo možné neveriť, a preto sa pedagógovia rozhodli čakať na sľúbené výsledky od „údajných intelektuálov“. A dočkali sa. Na konci školského roku Rosenthal a Jacobson prišli do školy a ukázalo sa, že títo „najschopnejší“ študenti skutočne intelektuálne vyrástli. Vykazovali pomerne vysoký stupeň inteligencie neporovnateľný s výsledkami zo začiatku roka. Pedagógovia, ktorí uverili psychológom, začali vkladať do „priemerných“ detí vyššie nádeje. Natoľko uverili študentom, ktorí sa zatiaľ „neodkryli“, že ich ovplyvňovali svojimi očakávaniami a tí ich napĺňali. Žiaci náhodne označení ako "vynikajúci" sa v inteligenčných testoch zlepšili najviac zo všetkých a dosahovali výrazne lepšie výsledky ako ostatní. Štyri kľúčové faktory, ktoré riadia Pygmalion efekt Faktor prostredia - učitelia, ktorí očakávajú viac od určitých študentov majú tendenciu vytvárať lepšie prostredie pre tieto deti, a to ako verbálne tak aj neverbálne (napríklad, úsmev, povzbudivé gesto) Vstupný faktor - učitelia budú mať tendenciu poskytnúť deťom viac materiálov na učenie Faktor príležitosti - deti dostanú viac šancí reagovať a odpovedať Faktor spätnej väzby - deti sú  viac chválené a dostávajú odlišnú spätnú väzbu, ak urobia chybu, pretože učiteľ sa domnieva, že dieťa nerozumie zadaniu a tak trávia viac času vysvetľovaním ako u detí v kontrolnej skupine. „Kruh sebanaplňujúceho proroctva je možné prelomiť, keď človek opustí pôvodný postoj, s ktorým sa stotožnil, a prijme nový.“  Ľudia sa správajú podľa očakávania šéfa„Spôsob, akým manažéri zaobchádzajú so svojimi podriadenými je jemne ovplyvnený tým, čo od nich očakávajú.“ (J. Sterling Livingston: Pygmalion v manažmente) Nadriadený môže ovplyvniť správanie svojich zamestnancov. K manažérskym skrytým alebo odhaleným tajomstvám patrí pygmalion efekt. Človek na pracovisku sa začne správať takým spôsobom, ktorý od neho očakávajú druhí. Môže ísť o správanie, kedy sa zamestnanec podriaďuje svojmu nadriadenému. Šéf svojimi predstavami a očakávaniami o zamestnancovi do istej miery ovplyvní jeho správanie. Ak sa totižto správame voči jednotlivcom podľa určitého zámeru alebo neuvedomovaného konceptu, začnú sa v mnohých prípadoch približovať týmto predstavám. Pygmalion efekt funguje z obidvoch strán. Zo strany zamestnanca aj zo strany zamestnávateľa. Vaše očakávania od ľudí a ich očakávania od vás sú kľúčovými faktormi, podľa ktorých sa ľudia správajú v práci. V skutočnosti sa neraz stáva, že nadriadení, ktorí veria vo svojich podriadených, dostávajú výnos v podobe úspešnej práce. Každý manažér, šéf či nadriadený má určité očakávania od ľudí, ktorých vedie. Šéf „komunikuje“ svoje očakávania zamestnancom vedome alebo nevedome. Ľudia si môžu očakávania od svojho šéfa uvedomovať tiež vedome alebo nevedome. Zamestnanci sa správajú takým spôsobom, ktorý sa od nich očakáva podľa prejavov ich šéfa. „Človek, ktorý verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, ho naozaj dosiahne jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti.“  Pygmalion efekt v manažérskej praxi Pygmalion efekt by mal pôsobiť na zamestnanca prostredníctvom nadriadeného tak, aby vďaka nemu dosiahol pracovný úspech. Tento efekt však môže byť narušený zamestnancovým výkonom, v prípade, ak od svojho nadriadeného dostane opačnú reakciu, než akú očakáva. Negatívnym efektom môže byť aj prípad, kedy šéf nedostatočne chváli svojich zamestnancov alebo vyzdvihuje výkon jedného zamestnanca nad ostatnými, či zanedbáva komunikáciu jedného zo zamestnancov. Ak manager očakáva od svojich podriadených dobré výsledky a verí tomu, že ich skutočne dosiahnu, potom sú jeho podriadení skutočne efektívnejšie. Zamestnanci, ktorí budú cítiť vieru v ich schopnosti, budú motivovanejších. Zamestnanci, ktorí budú cítiť nedôveru, začnú robiť chyby. Výkon každého zamestnanca je teda závislý od správania nadriadeného. Každý leader by mal veriť v schopnosti ľudí, ktorých vedie. Veriť, že dokážu vykonať prácu ako najlepšie vedia.  Účinok pygmalion efektu je ešte vyšší, ak má leader pozitívne očakávania od ľudí. Každý zamestnanec je individuálny jedinec a každý z nich potrebuje iný prístup. Preto je potrebné, aby k nim leader pristupoval individuálne, pomáhal im a zlepšoval ich sebaúctu a zvyšoval sebavedomie. Ľudia totižto veria, že môžu uspieť a ich výkon sa zvýši až na úroveň ich vlastných očakávaní, ak budú pociťovať očakávania od nadriadeného. Nadriadení, ktorí veria v svojich podriadených, dostávajú výnos v podobe úspešnej práce a blízki, ktorí veria, že sa chorí vyliečia, mu pomáhajú sa vyliečiť. Človek, pokiaľ verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, tak ho dostane jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti. Pozitívne myšlienky o sebe a ľuďoch zvyšujú pravdepodobnosť úspechu rovnako ako negatívne myšlienky zvyšujú pravdepodobnosť neúspechu. Zaujímavý výskum v roku 2013 priniesol Gallup. Ten hovorí, že keď nás nadriadení úplne ignorujú, uvažuje o odchode z práce 40% zamestnancov. Pokiaľ nás nadriadení pravidelne kritizujú, chce odísť „iba“ 22%. A pokiaľ naši nadriadení uznávajú aspoň jednu z našich silných stránok a odmeňujú nás za to, v čom sme dobrí, iba 1% z nás sa zaoberá myšlienkou, že opustí svoju prácu. 70% ľudí neodchádza od svojho zamestnávateľa, ale od svojho manažéra. „Virtuóz medziľudských vzťahov je lídrom budúcnosti.“ Mnohí lídri kritizujú až priveľmi často, ale oceňovaním a pochvalou šetria." Krysy v bludiskuV roku 1963 vykonali R. Rosenthal a K.L.Fode jednu z prvých štúdií efektov experimentátora. Oznámili študentom psychológie, že každý dostane krysu, ktorú má naučiť prejsť bludiskom. Ak sa jej to podarí, dostane potravu. Niektorým študentom povedali, že ich krysy sú múdrejší a učenie im preto pôjde lepšie a rýchlejšie, iným naopak oznámili, že ich potkany sú hlúpejší. V skutočnosti boli všetky krysy rovnako inteligentné. Keď bol neskôr testovaný ich výkon pri prechádzaní bludiskom, zistilo sa, že krysy, o ktorých bolo povedané, že sú chytré, sa naozaj bludiskom naučili prejsť o mnoho rýchlejšie. Študenti totiž verili, že im učenie pôjde lepšie, teda je povzbudzovali, venovali im viac času, častejšie s nimi trénovali a niekedy si ich aj pomenovali. Druhá skupinka študentov, ktorá verila, že má hlúpejší krysy, im toľko pozornosti a úsilia nevenovala. Etiketovania (Labeling) alebo Golemov efektTeória etiketovania je proces, kedy v dôsledku toho, akú "nálepku" dostane daný dospelý či dieťa (že je hlúpe, lenivé, hyperaktívne, ...), si ho ostatní "zaškatulkují" a podľa toho sa k nemu správajú. Nálepka sa stáva skutočnosťou, lebo okolie koná tak, ako by bola pravdivá. Veľmi často sa napríklad s dieťaťom ťahá nálepka celú školskú dochádzku.   Čo dodať na záverSkúste sa v negatívnych situáciách vyvarovať nálepkám ako "neschopný, nespoľahlivý, hlupák, smoliar ..." a nahraďte ich popisom situácie "S tým projektom nie som spokojný, pretože si ho odovzdal 3 dni po uzávierke ...", "Som nahnevaná, pretože si prišiel o 20min neskôr a ja tak prišla o čas, ktorý som mohla využiť inak ... " Naučte sa chváliť svoje okolie a všímať si veci, ktoré ľudia okolo robia dobre. Ak sa vašim ľuďom biečo podarí, doceňte ich, dajte im najavo, že ste radi a hrdí, že to zvládli. „Keď sa ľudia začnú vidieť v novom svetle, začne sa tiež meniť realita okolo nich.“

Celý článok
Storytelling. Povedzte to príbehom Nedeľa, 11. November 2018  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 744 x

„Storytelling znamená rozprávanie príbehov. Existuje stovky rokov a je to tá najprirodzenejšia ľudská činnosť a umenie zároveň.“ Pomocou príbehov sa odovzdávajú vedomosti, informácie, tradície. Príbehy nám pomáhajú pochopiť svet. A práve preto na nás zároveň tak fungujú a ovplyvňujú nás v živote a v práci. Fenomén príbeh sa stáva najsilnejším nástrojom prezentácií, obchodu, leadershipu a marketingu. Príbeh je znovu vybavený zážitok rozprávaný s dostatočným citom a zmyslom pre detail tak, aby bol schopný v poslucháčoch navodiť pocit, že si ho sami prežili. Rozprávanie je umenie i remeslo. Dnes máme takmer všetci okamžitý prístup k neobmedzenému množstvu informácií, takže ich hodnota sa znižuje. To, na čom záleží stále viac, je schopnosť vybrať z nich fakty a dať ich do kontextu. Ak ich dokážete prezentovať tak, aby ste v poslucháčoch vyvolali emócie, máte oveľa väčšiu šancu, že si vaše posolstvo zapamätajú. Príbehy majú moc oslovovať masy. Príbehy sú nákazlivé. Príbehy dokážu inšpirovať. Spomínate si na nejakú power pointovú prezentáciu, ktorá vám vyrazila dych? Predpokladám, že nie. To, že vás prezentácia zaujala bolo spôsobené tým, že si pamätáte toho, kto vám rozprával príbeh. A hlavne, ako ste sa s ním či pri ňom cítili.  Odborníci hovoria, že rozprávanie príbehov je nevyhnutnou zručnosťou lídrov. Richard Branson, Sheryl Sandberg, Bil Gates, Elon Musk – to je niekoľko príkladov výrazných osobností biznisu, ktoré sú zároveň vynikajúcimi rozprávačmi. Príbeh je spôsob, akým šíria svoje myšlienky efektívne. A prečo storytelling funguje? Neurovedci vyskúmali, čo sa s nami deje, keď počujeme príbeh, ktorý je presvedčivý, je v ňom konflikt, napätie, vyvrcholenie. Uvoľní sa celý rad hormónov – kortizol, ktorý vás drží v strehu; oxytocín, vďaka ktorému súcitíte s postavami; dopamín, vďaka ktorému sa cítite dobre, keď sa príbeh skončí šťastne. Príbehy sa neodvolávajú na logiku, ale pôsobia na naše zmysly a emócie. A emócie sú evolučne v mozgu oveľa silnejšie, než rozum. Podľa režiséra a scenáristu Andrewa Stantona, stojaceho za Toy Story alebo Hľadá sa Nemo, je prvým prikázaním rozprávania príbehov vtiahnutie publika do deja. Musíme v ňom vyvolať záujem. Efektívna komunikácia stojí na troch otázkach, v ktorých musíte mať jasno – čo chcete povedať publiku, aké pocity a akú aktivitu v ňom chcete vyvolať. Kde je ideálny priestor pre príbeh? Tam, kde potrebujeme zaujať, vyvolať reakciu, predať zapamätateľné informácie, alebo budovať vzťahy. A nie je to teda náhodou všade, kde sa chceme predať? Či už ide o myšlienku, názor alebo produkt? Ak chcete víťaziť, rozprávajte príbehy. Kde hľadať príbehy? Všade okolo nás a rovnako aj v našom živote. Keď ste zažiarili aj keď ste to zbabrali. Zoberte si papier a pero a zamyslite sa nad svojim životom, súkromným aj pracovným. Nakreslite si dve krivky – sínusoidy vášho života. Jednou farbou znázorníte svoj súkromný život a druhou farbou váš pracovný život. Zakreslite na krivku najvýznamnejšie body, udalosti, pozitívne aj negatívne Vlastnosti príbehu, ktorý ľudí chytí a zaujme: Jednoduchý - Podeľte sa o o tú najdôležitejšiu vec, o podstatu. Prekvapivý - Príbeh by mal obsahovať niečo, čo naruší stereotyp, hádanie podstaty deja. Konkrétny - Z abstraktných vecí urobte konkrétne. Veci neznáme spájajte s tým, čo poslucháči poznajú. Hodnoverný - Používajte hodnoverné detaily, aby poslucháči vášmu príbehu uverili. Emočne zafarbený - Využite emócie. Vaším poslucháčom musí na tom záležať. Aby príbeh šírili a pamätali si ho, musí sa ich dotknúť. Podaný ako príbeh - Príbehy vzbudzujú ľudí k činom. Čaká vás prezentácia plná čísiel a faktov? Chcete upútať pozornosť svojich poslucháčov alebo presvedčiť? Vytvorte si svoj vlastný príbeh práve teraz. Začnite s myšlienkou na koniec. Čo chcete, aby poslucháči cítili?, Čo chcete, aby sa poslucháči naučili?, Čo chcete, aby získali?, Čo chcete, aby urobili?, S čím majú odísť? Čo je hlavné posolstvo vášho príbehu? Prečo ho rozprávate? Zostavte príbeh pomocou štruktúry: Kedy a kde sa to odohralo? Kto/Čo je protagonista? Čo chce? Čo je to hlavné, čo sa prihodí? Ako to celé dopadne? Aké z toho plynie ponaučenie? Alebo príďte na kurz "Storytelling. Povedzte to príbehom", dňa 26.01.2019 do Bratislavy a ja vás naučím, krok za krokom, ako si vytvoriť skvelý príbeh. Prvýkrát sa jedná o víkendový termín.

Celý článok
Disneyho stratégia – ako kreatívne a efektívne vyriešiť problém. Štvrtok, 18. Október 2018  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 1215 x

Väčšina z nás vie, aké neefektívne je kritizovať samého seba. Môže to pôsobiť deštruktívne na náš sebaobraz, a situáciu to vonkoncom nezmení. V článku si predstavíme praktickú stratégiu, ktorá vám pomôže: prichádzať s efektívnymi nápadmi riešenia problémov ujasniť si praktické pomôcky pre dosahovanie cieľov, prehodnocovanie zdrojov, organizovanie generovať konštruktívnu kritiku. Disneyho stratégia zahŕňa tri "charaktery" a každý z nich svojím spôsobom prispieva k celku. CVIČENIE - potrebujeme: 3x papier A4, pero. Jednotlivo na papier A4 si napíšte “idealista”, “realista”, “kritik”, a tieto tri papiere položte na zem vedľa seba, prípadne na stoličky, kreslá, do iných miestností... Pomyslite na situáciu alebo problém, ktorý by ste chceli riešiť efektívne. Musí to byť skutočná záležitosť, aby sme si Disneyho stratégiu reálne vyskúšali. Môže to byť nejaká úloha v práci, osobný problém či príležitosť, ktorú zvažujete využiť. Následne si predstavte tri charaktery: IDEALISTU (snílek, rojko, človek, ktorý sa oddáva sneniu a ideálnym predstavám. Pýta sa “ČO?”), vášho REALISTU (pragmatik, ktorý plánuje krok po kroku. Pýta sa “AKO”) a vášho KRITIKA (zvažuje pre a proti, uvažuje nad tým, ako môže plán zlyhať, na čo sme zabudli. Pýta sa”PREČO?”). Teraz si predstavte tri imaginárne miesta, do ktorých môžete vkročiť a ktoré predstavujú vaše tri charaktery. Predstavte si čo najviac detailov týchto miest (prostredie, farby, vôňu,…) (IDEALISTA) Najprv pomyslite na čas, kedy ste boli naozaj tvorivými a prichádzali ste s množstvom nápadov. Môžete myslieť na vaše predchádzajúce zamestnania alebo na situácie mimo práce. Vcíťte sa do role snílka a znovu prežite predchádzajúcu skúsenosť. Prechádzajte každým zmyslovým orgánom a vnesiete do mysle obrazy, zvuky a pocity. Predstavte si, čo ste videli. Počúvajte, čo ste počuli. Cíťte, čo ste cítili… Staňte sa tým, čím ste vtedy boli... Postavte sa na papier, na ktorom píše idealista. Tento papier predstavuje dané imaginárne miesto. Ukotvuje zážitok, že ste idealista... Ak si nedokážete spomenúť na situáciu, kedy ste boli tvorivými a všetko bolo ideálne, vžite sa do kože niekoho iného, o ktorom viete, že je tvorivý, a predstavte si, ako by ste sa cítili. V role IDEALISTU si ešte chvíľku posnívajte, a potom sa z tvorivej pozície vráťte. Vykročte späť z papiera. Potrebujeme prerušiť myšlienky, vyčistiť myslenie a zmeniť sústredenie. Takže si teraz predstavte svoje najmilšie zvieratko :)  (REALISTA) Teraz si spomeňte na čas, kedy ste boli realistickí a opatrní. Predstavte si situáciu, kedy ste boli dokonale zorganizovaní. Keď do činnosti vložíte plán, budete efektívne zvládať mnoho praktických aspektov. Opäť môžete čerpať inšpiráciu od druhých, ktorí preukazujú tieto prednosti. Predstavte si, čo ste videli. Počúvajte, čo ste počuli. Cíťte, čo ste cítili… Staňte sa tým, čím ste vtedy boli. Ak je skúsenosť dostatočne živá, posilnená predstavami zvukov, obrazov a pocitov, vkročte do realistickej pozície. Ukotvite svoj stav do miesta realistu. Chvíľu vyčkajte, precíťte to a potom sa vráťte späť. Opäť je potrebné prerušiť myšlienky a zmeniť sústredenie. Tentokrát si spomeňte, ako vyzerajú dvere k vám domov :)  (KRITIK) Nakoniec sa staňte kritikom. Myslite v spomienkach na dobu, kedy ste disponovali konštruktívnou kritikou a objavovali ste slabé miesta v argumentoch a riešeniach. Kedy ste zvažovali všetky pre a proti, a čo by mohlo prebiehať zle. Predstavte si, čo ste videli. Počúvajte, čo ste počuli. Cíťte, čo ste cítili… Staňte sa tým, čím ste vtedy boli. Ak je to pre vás ťažké, opäť sa inšpirujte osobou, ktorá takýmto spôsobom myslí. Vkročte do miesta kritiky, znovu plne prežite, upevnite svoju skúsenosť a vykročte von. Prerušme sústredenie a myšlienky predstavou nášho najobľúbenejšieho jedla :)  Keď ste zakotvili tieto tri stavy v odlišných miestach, môžete začať posudzovať svoju situáciu. Vstúpte do pozície idealistu a uvažujte nad rôzmymi tvorivými spôsobmi, ktoré vyriešia váš problém. Žiadne predsudky. Nenechajte sa zviesť z cesty tým, čo je uskutočniteľné a zmyselné. Nechajte bez zábran pretekať nápady a vracajte sa k posilňujúcemu stavu tvorivosti, ktorý ste práve prežili. V tomto stave neexistuje kritika a ani ohodnotenie, takže žiadne nápady nebudú zbytočné. Môžete použiť jazykové vzorce ako "Čo keby ...", "Rád by som vedel, či ..." a predstavovať si, čo by mohlo nastať. Môže to byť príjemný zážitok, takže si užívajte snívanie a spoznajte svoje miesto tvorivosti. Keď ste vyčerpali svoje tvorivé nápady, vyjdite z pozície von. Predstavte si fialového slona, aby sme preprušili myšlienky. Teraz vkročte do realistickej pozície. Uvažujte, ako nápady zrealizovať. Opäť bez posudzovania. Myslite na všetky faktory, ako čas, zdroje, veci, ktoré budete musieť iniciovať a organizovať, ľudia, ktorí vám môžu pomôcť. Pýtajte sa sami seba: "Ako to môžem urobiť?" A odpovedzte na svoju otázku pragmatickým, realistickým spôsobom. Snažte sa nezabudnúť na žiaden nápad, ktorý vymyslel idealista pred chvíľou. Potom vyjdite von z pozície. Predstavte si žltý klavír. Ako ďalšie vstúpte do kritickej pozície a tentokrát použite svoje kritické zručnosti, aby ste sa vysporiadali so všetkými nástrahami a prekážkami. Na čo sme zabudli? Aký dopad môžu mať dané kroky? Čo môže prebiehať zle? Buďte kritickí, no pritom zostaňte po celú dobu konštruktívni a majte na mysli požadovaný výsledok - problém, ktorý riešite. Potom sa vráťte späť do neutrálnej pozície. Kedy ste boli prvýkrát na dovolenke? A TERAZ PRÍDE NAJDÔLEŽITEJŠÍ KROK: Vráťte sa späť do miesta idealistu, snílka. Myslite na nápady riešení problému, ktoré ste si vytvorili. Avšak tentokrát sa sústreďte aj na praktické problémy a kritiku, ktoré boli vyvolané rolami realistu a kritika. Buďte kreatívny v reakcii na prekážky a nedostatky, ako ste boli na začiatku. Uvoľnite sa a s úsmevom na tvári prehodnocujte. Pokračujte čo najdlhšie a užívajte si kreatívne nachádzanie riešení.

Celý článok
#2 Ako efektívne komunikovať Pondelok, 14. Máj 2018  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 1507 x

V predchádzajúcom článku sme sa zmienili o vnímaní podobnosti, o zrkadlení. Zrkadlenie vám pomôže vcítiť sa do kože druhého. Zrkadlenie v správaní je vysoko efektívna komunikačná technika, pri ktorej sa pomocou reči tela snažíme naladiť na druhú osobu. Ak privediete človeka k viac otvorenému postoju, môžete u neho vyvolať stav mysle, ktorý je viac prijímajúci. V dneškom článku sa priblížime k druhej časti, ako viesť rozhovor. Postupné vedenie rozhovoru. V konfliktnej situácii nesmieme hneď pôsobiť protichodne. Ak by sme z ničoho nič začali hovoriť pokojným hlasom, mohlo by to vyzerať príliš okato, a obrátilo by sa to proti nám. Preto je potrebné meniť spôsob komunikácie postupne. Ak človek, s ktorým komunikujeme zvyšuje hlas a rozpráva rýchlo, mali by sme začať tam kde on – zvýšiť hlas a produkciu slov. Následne pomaly zvoľnovať v tóne hlasu, v postoji. Uvoľniť paže, nemať prekrížené nohy, menej gestikulovať rukami. Ak máte dobrý raport, môžeme začať rozhovor viesť. Stav našej mysle a fyziológia tela je spätá. Sme šťastní, lebo si pospevujeme? Alebo si pospevujeme, lebo sme šťastní? Funguje to v oboch smeroch. Aktivita spôsobuje radosť, a zároveň radosť spôsobuje aktivitu. Je to začarovaný kruh, ktorý začína pri myšlienke, pokračuje pri správaní a odzrkadlí sa v emóciách, ktoré opäť pokračujú k myšlienke, správaniu a emóciám. Vďaka spätosti mysle a fyziológie funguje zrkadlenie a vedenie v rozhovore. Možnosti využitia: Ako sme už spomínali v príkladoch, táto komunikačná technika je ideálna pre konfliktné situácie. Uvoľnenie napätia medzi komunikantmi smeruje ku kompromisu. Uvoľnenie atmosféry v napätých situáciách. Nemusia byť konfliktné. Ide o situácie, kedy sa účastníci z nejakého dôvodu necítia pohodlne. Môže to byť napríklad pracovný pohovor, porada, čakanie u lekára, na úrade. Vhodnou pomôckou pre uvoľnenie atmosféry, je použiť humor. Presviedčanie pri predaji. Úspešní predajcovia dosahujú skvelé výsledky aj vďaka týmto technikám. Ak natrafíte na skeptického zákazníka, zrkadlenie vám pomôže vytvoriť dôveru. Argumenty a objektívna kvalita produktu je zbytočná, pokiaľ vám klient nedôveruje. Vzbudiť u človeka nadšenie. Potrebujete motivovať zamestnancov? Začnite zrkadlením a vedením rozhovoru. Ak z vás srší entuziazmus, zamestnanca ním ľahko nakazíte. Vplyv na skupinu. V každej skupine funguje istá hierarchia. Všade sa nájde dominantnejší jedinec, ku ktorému sa prikláňa väčšina ľudí v skupine. Často stačí, ak presvedčíte o svojej pravde jedného či dvoch účastníkov, ktorí majú na skupinu vplyv. Ukončenie konverzácie. Ak máte v rukách vedenie komunikácie, nemusíte ukončovať rozhovor prudko. Stačí otočiť hlavu, pozrieť sa cez rameno, na hodinky. Takto dáte jemne najavo, že chcete situáciu uzavrieť a konverzáciu ukončiť. Osoba oproti vám nebude mať pocit, že ste ju rázne prerušili, ale dopovie posledné podstatné informácie a dokonca sa môže stať, že rozhovor ukončí aj sama.    Zrkadlenie a vedenie komunikácie majú nevyčerpateľnú studňu využitia. Môžete ich manifestovať denne, s kýmkoľvek. Či už na pracovisku, doma, pri výchove detí. Každému dobre padne, ak sa cíti pochopený a vypočutý.  

Celý článok
Odporúčame z obchodu e-kniha: Plán + bonusy Ján Dubnička, PCC (ICF)

Ako získať, krok za krokom to, čo chcete, rýchlejšie, ako ste si mysleli, že je to vôbec možné.

19,00 €Do košíku Do obchodu

Pre skvalitnenie našich služieb používame na stránkach cookies. Pokračovaním na tejto stránke vyjadrujete súhlas s používaním všetkých cookies. Viac informácii nájdete v sekcii ochrana súkromia.