Ako dosiahnuť pracovnú spokojnosť Utorok, 27. August 2019  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 419 x

Na svete sú približne 3 miliardy pracujúcich ľudí, z ktorých 40% môžu povedať, že sú v práci spokojní. To znamená, že zvyšných 1,8 miliardy ľudí spokojných s prácou nie sú. Spokojnosť vplýva na absenciu zamestnancov, kvalitu práce, starostlivosť o pracovisko, úrazovosť a fluktuáciu. Prejavuje sa tiež v profitabilite, produktívnosti a angažovanosti v práci. Existujú organizácie, ktoré sa riadia heslom „šťastný zamestnanec je efektívny zamestnanec“. Hodnotenie pracovnej spokojnosti je individuálne variabilný proces. Pracovná spokojnosť stúpa na základe pozitívnych stimulácii z pracoviska a pracovného procesu. Určite ste už počuli o Maslowovej pyramíde potrieb. V pracovnej oblasti Maslowova teória predstavuje súvis uspokojenia potrieb s pracovnou spokojnosťou.     1. Na prvom mieste sú základné fyziologické potreby, čo sú hlad, smäd, spánok a dýchanie, nevyhnutné k životu. V pracovnej oblasti môžeme fyziologické potreby vnímať ako fyzikálne podmienky (teplo, svetlo, pracovisko), časový priestor na obed či toaletu, a samozrejme mzdu za vykonanú prácu. 2. Pocit bezpečia je podľa Maslowa hneď na druhom mieste v dôležitosti potrieb človeka, a predstavuje istotu v budúcnosť a ochranu. Potreba bezpečia v pracovnom prostredí znamená istotu stabilného pracovného miesta, bezpečné pracovné podmienky, poistenie, zamestnanecké benefity. Simon Sinek hovorí o lídroch, ktorí majú srdce na správnom mieste. Sú to lídri, ktorí v organizácii vytvárajú pocit bezpečia. Simon Sinek uvádza situáciu, ktorá nastala vo výrobnej spoločnosti Barry-Wehmiller, pod vedením Boba Chapmana. V roku 2008 zo dňa na deň prišli o 30% objednávok. Dostali sa do problémov a potrebovali ušetriť 10 miliónov dolárov, preto diskutovali o prepúšťaní. Bob Chapman však protestoval a prišiel s návrhom štyroch týždňov neplatených dovoleniek, ktoré si musel vybrať každý zamestnanec firmy, od sekretárky až po riaditeľa. Mohli si sami určiť termín, mohli si dovolenku tiež rozdeliť, no podstata bola v štyroch neplatených týždňoch na jedného zamestnanca. Bob veril, že bude lepšie, ak budú trpieť všetci trochu nižším príjmom, ako niektorí jedinci výpoveďou. Následkom Bobovho verdiktu sa morálka vo firme  zvýšila, dôvera stúpla. Zamestnanci začali medzi sebou spolupracovať. Ten, ktorý si mohol dovoliť nižšiu mzdu, si vybral päť týždňov neplateného voľna, aby si ten, ktorý si nemohol dovoliť prísť o príjem, vzal iba tri týždne. Výsledkom bolo, že zamestnancom sa naplnila potreba bezpečia a spoločnosť zároveň ušetrila 20 miliónov dolárov. Celý záznam z prejavu Simona Sineka si môžete potrieť tu (ak potrebujete, nastavte si slovenské alebo české titulky):   3. Na treťom rebríčku sú sociálne potreby, ku ktorým radíme kontakt, lásku, spolupatričnosť. Človek je spoločenský tvor a tak ako v rodine, aj v práci potrebuje zastávať svoje miesto. Na pracovisku tretia úroveň Maslowovej pyramídy predstavuje interakciu medzi členmi skupiny, udržanie stabilných pracovných skupín, podporenie spolupráce. V dnešnej dobe sú bežnou praxou teambuildingy vo forme firemných výletov, večierkov, bowlingov, navštívenie escape room a mnoho ďalších rôznorodých aktivít. V práci je nadväzovanie kontaktov s kolegami v súkromnejšej rovine obmedzené, no pokiaľ dáme priestor vytvoreniu bližších osobných vzťahov, zvýši sa naplnenie potreby kontaktu, lásky a spolupatričnosti, čo vedie k zvýšeniu spokojnosti zamestnancov. 4. Na štvrtej úrovni sa nachádza potreba uznania, uznania, ocenenia. V pracovnej oblasti to znamená ocenenie kvalitného výkonu, poverovanie významnými činnosťami, pridelenie zodpovednosti, názov funkcie. Na základe prístupu vedúceho pracovníka vzniká komunikácia a od komunikácie závisí atmosféra skupiny. Vedúci pracovníci a zamestnanci sú vo vzájomnej závislosti a v stave vzájomného pôsobenia. Od oboch strán závisí, v akom duchu bude interakcia prebiehať. Pozitívny prístup väčšinou vedie k pozitívnym následkom. Naopak, napätie bráni dosahovať skupinové a individuálne ciele, čo je dôležité pre jednotlivých členov aj pre organizáciu ako celok. Bežne ľudia tvrdia, že základom pracovnej spokojnosti je mzda, či zamestnanecné výhody. Avšak zamestnanci, ktorí si zažili vysokú mzdu, no šéf s nimi zaobchádzal ako s menejcennými, vám budú tvrdiť opak. Spokojnosť so zamestnaním je skôr o tom, ako s vami nadriadení komunikujú. K téme pracovnej spokojnosti sa vyjadril aj Michael C. Bush. Tajomstvom pracovnej spokojnosti podľa Michaela je prejavenie rešpektu a dôvery, férovosť a počúvanie. Ak ste nadriadený, prejavte svojim ľuďom dôveru. Hovorte im: "Verím, že tú úlohu dokážeš splniť". Naplníte tak potrebu uznania a zároveň im poskytnete priestor na sebarealizáciu. 5. Najvyššiu piatu úroveň klasickej Maslowovej pyramídy tvorí potreba osobného rozvoja, sebarealizácie a sebauplatnenia. V pracovnej sfére sa piaty stupeň vyskytuje v podobe prideľovania zaujímavej a podnetnej práce, poskytnutia autonómie, možnosti vzdelávať sa, stanovenia vyšších cieľov a príležitostí k povýšeniu. Sebarealizácia nadväzuje na predchádzajúce potreby. Ak ako nadriadený prijavíte dôveru a ponúknete priestor na sebarealizáciu zamestnancov, je vysoko pravdepodobné, že vaša spoločnosť bude prosperovať. Počúvajte, čo vám ľudia hovoria, zamýšľajte sa nad nápadmi v oblasti inovácie, ktoré vám zamestnanec navrhne. Nie nadarmo sa hovorí viac hláv, viac rozumu. Poďakujte sa za každý podnet.  Ak ste zamestnanec, pýtajte si väčšiu zodpovednosť, pýtajte si tažšie úlohy a časom vám to prinesie nie len šéfovu skvelú mienku o vás, ale pravdepodobne aj povýšenie či bonusy. Každý z nás má v sebe zakorenených týchto päť potrieb, ktoré pôsobia na pracovný výkon a náš vzťah k práci. Aké potreby máte naplnené vy? Ktoré naplnené nie sú? Komunikujte s nadriadeným a informujte ho o vašich potrebách. Môžete tak dosiahnuť zmenu, ktorú potrebujete.  

Celý článok
4 zásady, ktorými si získate svoje okolie Sobota, 13. Júl 2019  Autor: Zuzana Valigová
Prečítané: 392 x

Jednanie s ľuďmi je pravdepodobne najčastejší problém, s ktorým sa človek v živote stretáva. A je jedno, či do kontaktu s inými prichádzate len v súkromí, alebo aj v práci. Občas si však neuvedomíme, čo je dôležité v očiach iných ľudí, keď s nimi komunikujeme. Pokúšame sa ľuďom okolo nás porozumieť, riešime ako s nimi vychádzať, ako sa stať obľúbenými. Ako na to? Popíšeme si štyri základné zásady, ktorými si získate svoje okolie. 1. ZáujemNevyhnutnosťou k funkčným vzťahom je záujem o ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Je prirodzenejšie hovoriť o tom, čo zaujíma nás než o veciach, ktoré zaujímajú druhých. Niekto má jednoducho v sebe zakódované, že je skôr bútľavou vŕbou ako rozprávačom, iní sa musia naučiť aktívne počúvať a pýtať sa. Pýtajte sa ako sa im darí, čo majú nové, pýtajte sa na rodinu, na realizáciu plánov, reagujte na veci, o ktorých ste sa rozprávali v minulosti. Otázky plné záujmu preukážu dotyčným, že sú pre nás dôležití. Môžme sa na to pozrieť aj ako na príležitosť obohatiť sa o nové informácie z oblasti, v ktorej nie sme doma. 2. PrijatieKaždý má svoje chyby. Je zbytočné kritizovať, pretože kritika vyvoláva obranný postoj a dáva klapky na uši a oči. Dá sa povedať, že je dokonca nebezpečná, lebo zasahuje najcitlivejšie miesto - sebahodnotu. Kritikou spravidla nedosiahneme trvalé zmeny, práve naopak, vyvoláme odpor. Kedykoľvek, keď budete komunikovať s iným človekom nezabudnite na to, že to nie je logická bytosť, ale osoba plná emócií, skúseností a hrdosti. Prijatím dotyčného takého, aký je, mu prejavíme jedinečnosť, hodnotu a akceptáciu. Nemusí sa pretvarovať lebo vie, že poznáte jeho chyby a rešpektujete jeho osobnosť. 3. OcenenieMnoho filozofov, mysliteľov, spisovateľov ba dokonca celé psychoterapeutické smery a teórie považujú za základnú motivačnú zložku správania ľudí túžbu po dôležitosti. Snaha stať sa doceneným, pochváleným, významným v očiach iných, nie v zmysle slávy, ale v zmysle zadosťučinenia. Dokonca jedným z najčastejších dôvodov rozvodu je nedostatok uznania. Niekedy svojich blízkych a všetko to, čo robia, považujeme za samozrejmosť, a zabúdame dávať najavo, ako vysoko si ich ceníme. Nie je ťažké povedať "Ďakujem, vážim si to". Ocenenie má magické účinky na sympatie a funkčnosť vzťahov. 4. ÚprimnosťAj ocenenie musí byť úprimné. Povrchné lichôtky zvyčajne nezaberú. Aký je teda rozdiel medzi ocenením a lichôtkami? Ocenenie je úprimné a vychádza zo srdca, pričom lichôtky sú neúprimné a vychádzajú z úst. To prvé je všeobecne uznávané, to druhé opovrhované. Rovnako ako klamstvá a zavádzanie. Je lepšie priznať, že som zabudol na stretnutie, ako vymyslieť päťminútový príbeh o strastiplnej ceste, keď sme stratili kľúče od bytu, zachraňovali sme mačiatka, cestou nám do auta niekto vrazil a ešte sme dostali aj pokutu. Jednoduchý kľúč k úspechu: "Prepáč, zabudol som." Úprimnosť je často najdôležitejšou súčasťou medziľudských vzťahov a je jedno, či v súkromí alebo v práci. Pamätajte, úprimnosť buduje charakter. Načo nám je 100 nepriateľov, keď môžeme mať 100 priateľov? Namiesto toho, aby sme odsudzovali druhých, pokúsme sa ich pochopiť. Chápať a odpúšťať vyžaduje vysokú dávku charakteru a sebakontroly, ale môže nám priniesť pozitívnu vlnu sympatií blížiacu sa z každej strany. Chcete na nej surfovať? Osvojte si 4 zásady, ktorými si získate svoje okolie.

Celý článok
Sebanaplňujúce proroctvo alebo ako zlepšiť výkon svojich ľudí Nedeľa, 6. Január 2019  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 2152 x

„Pokiaľ jednáme s človekom podľa toho, aký je, zostane taký, aký je. Ale pokiaľ s ním jednáme podľa toho, aký by mohol byť, stane sa takým, aký by byť mohol.“ (Johann Wolfgang Goethe)  Už sa vám niekedy stalo, že ste sa ráno zobudili a hneď ste vedeli, že vás čaká skvelý deň? Vstali ste dobre naladení, kolegovia v práci boli milí, šéf vás privítal s úsmevom? Celý deň sa vám darilo a mali ste veľa energie? PV ten deň ste pristihli ľudí pri tom, ako sa im darí, ako niečo robia dobre? Alebo ste od rána boli mrzutí, nič sa vám nechcelo a všade ste videli problémy a prekážky? Všímali ste si všetko to, čo sa ľuďom nepodarilo? Ak sa vám niečo podobné stalo, pravdepodobne ste zažili „sebanaplňujúce proroctvo“, teda stav, keď človek nevedomky predpovedá situácie a očakáva ich splnenie. Pokiaľ človek verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, tak ho dostane jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti. Pozitívne myšlienky o sebe a ľuďoch zvyšujú pravdepodobnosť úspechu rovnako ako negatívne myšlienky zvyšujú pravdepodobnosť neúspechu.  Jedným z najužitočnejších objavov neurovedy je skutočnosť, že môžeme rozhodovať o svojich myšlienkach a cvičiť sa vo „vedomom premýšľaní“. Nemusíme uvažovať o všetkom, čo nám príde na myseľ, môžeme si vybrať, o čom budeme premýšľať a ktorým myšlienkam budeme venovať pozornosť. Závisí to len od nás, či si zvolíme myšlienky, ktoré nás povzbudia, alebo také, ktoré nás oberú o energiu. Dianie v našej mysli môžeme vedome ovplyvniť. Kam smerujeme naše myšlienky, na čo sústredíme svoju pozornosť, to viac vnímame a vidíme. Čím negatívnejšie myslíme, tým viac negatívneho vidíme. Čím viac je naša myseľ naplnená pozitívnymi myšlienkami, tým viac príjemného a pozitívneho sa nám deje. Vedeli ste, že ľudia podávajú lepšie výkony, keď je od nich čo najlepší výkon tiež očakávaný? Bolo preukázané niekoľkými štúdiami, že miera očakávania a nádeje, ktorá sa do človeka vkladá, má pozitívny aj negatívny efekt na jeho prácu, produktivitu a neskôr aj výsledok. Sebanaplňujúca predpoveď je fenomén, kedy očakávanie budúcich udalostí vedie k správaniu, ktoré zapríčiní, že daná udalosť sa naozaj stane. Je úzko spätá s prístupom človeka k sebe samému, k hodnoteniu iných osôb a očakávaných udalostí. Tento jav poznáme aj pod názvom „Pygmalion efekt“.   Čo je Pygmalion efekt?Pygmalion efekt označuje stav, kedy majú ľudia sklon správať sa tak, ako to od nich ostatní očakávajú. Pygmalionov efekt je psychologický jav, ktorý sa zakladá na zhmotnení myšlienok a nádeje človeka. Človek, ktorý je pevne presvedčený o pravdivosti čohokoľvek, sa inštinktívne správa tak, že to, v čo verí, sa nakoniec splní. Tento jav sa nazýva aj sebanaplňujúce proroctvo. To znamená, že očakávania človeka provokujú jeho správanie, pomocou ktorého vytvára prostredie, v ktorom sa očakávania menia na realitu. Tento jav bol pomenovaný po mytologickom gréckom sochárovi, ktorý sa zamiloval do sochy dievčiny, ktorú sám vytvoril. Inými slovami, ak očakávate (či už vedome alebo nevedome) určité stavy a situácie, prispôsobujete svoje správanie tomu, aby ste dosiahli očakávaný stav. Či už je to úspech alebo zlyhanie. Prvé zmienky a experimentyPrvé zmienky o sebanaplňujúcich predpovediach sa objavili už v 17. storočí, kedy francúzsky filozof Pierre Gassendi ako prvý uviedol príklad tohto fenoménu. Všimol si, že ľudia, ktorí si nechávajú veštiť osud z hviezd majú sklon tento osud napĺňať. Ľudia reagujú nielen na situácie, ale predovšetkým na význam, ktorý pre nich daná situácia má, a to určuje ich ďalšie správanie. V jednej štúdii o sebanaplňujúcom proroctve psychológovia predstavili vysokoškolákom študentku. Jedným sa zdala sympatická a príťažlivá a u ostatných nevzbudila záujem. Sociálni psychológovia potom pozorovali interakciu medzi študentmi. Študenti neboli vopred informovaní o cieli štúdie, no študentku podvedome akoby viac priťahovala prvá skupina študentov. Prečo?  Študenti, pre ktorých bola príťažlivá sa správali tak, aby vzbudili jej sympatie a tým vlastne určovali ďalší vývoj situácie.   Pygmalion efekt a Rosenthalov školský experiment V roku 1968 americký psychológ Róbert Rosenthal a riaditeľ školy Lenore F. Jacobson uskutočnili experiment so študentmi základnej školy v San Franciscu, ktorý jasne potvrdil existujúci účinok Pygmalionovho efektu. Na začiatku školského roka dali študentom inteligenčné testy s anglickým názvom "The Harvard Test of Inflected Acquisition". Učiteľom povedali, že sa nejedná len o inteligenčný test, ale že na základe týchto výsledkov je možné predpovedať pokrok, ktorý môžu študenti v nasledujúcom roku urobiť. Teda že test dokáže odlíšiť tých, ktorí majú najlepšie predpoklady byť vynikajúcimi študentmi.Testy na určenie úrovne inteligencie urobili študentom v niekoľkých triedach. Po testoch boli vybrané deti na základe údajných mimoriadnych rozumových schopností. V skutočnosti boli tieto deti vybrané náhodne, žiadne mimoriadne schopnosti nemali a pritom to pedagógovia vedeli. Pedagógovia verili v čistotu experimentu, ale boli, samozrejme, prekvapení, keď spoznali budúcich géniov. Títo študenti predsa neboli nikdy „hviezdy“, ktoré by sedávali v prvých laviciach a nevynechali by žiadnu olympiádu. Boli to obyčajné deti s úplne priemernými schopnosťami.Rešpektovaným odborníkom však nebolo možné neveriť, a preto sa pedagógovia rozhodli čakať na sľúbené výsledky od „údajných intelektuálov“. A dočkali sa. Na konci školského roku Rosenthal a Jacobson prišli do školy a ukázalo sa, že títo „najschopnejší“ študenti skutočne intelektuálne vyrástli. Vykazovali pomerne vysoký stupeň inteligencie neporovnateľný s výsledkami zo začiatku roka. Pedagógovia, ktorí uverili psychológom, začali vkladať do „priemerných“ detí vyššie nádeje. Natoľko uverili študentom, ktorí sa zatiaľ „neodkryli“, že ich ovplyvňovali svojimi očakávaniami a tí ich napĺňali. Žiaci náhodne označení ako "vynikajúci" sa v inteligenčných testoch zlepšili najviac zo všetkých a dosahovali výrazne lepšie výsledky ako ostatní. Štyri kľúčové faktory, ktoré riadia Pygmalion efekt Faktor prostredia - učitelia, ktorí očakávajú viac od určitých študentov majú tendenciu vytvárať lepšie prostredie pre tieto deti, a to ako verbálne tak aj neverbálne (napríklad, úsmev, povzbudivé gesto) Vstupný faktor - učitelia budú mať tendenciu poskytnúť deťom viac materiálov na učenie Faktor príležitosti - deti dostanú viac šancí reagovať a odpovedať Faktor spätnej väzby - deti sú  viac chválené a dostávajú odlišnú spätnú väzbu, ak urobia chybu, pretože učiteľ sa domnieva, že dieťa nerozumie zadaniu a tak trávia viac času vysvetľovaním ako u detí v kontrolnej skupine. „Kruh sebanaplňujúceho proroctva je možné prelomiť, keď človek opustí pôvodný postoj, s ktorým sa stotožnil, a prijme nový.“  Ľudia sa správajú podľa očakávania šéfa„Spôsob, akým manažéri zaobchádzajú so svojimi podriadenými je jemne ovplyvnený tým, čo od nich očakávajú.“ (J. Sterling Livingston: Pygmalion v manažmente) Nadriadený môže ovplyvniť správanie svojich zamestnancov. K manažérskym skrytým alebo odhaleným tajomstvám patrí pygmalion efekt. Človek na pracovisku sa začne správať takým spôsobom, ktorý od neho očakávajú druhí. Môže ísť o správanie, kedy sa zamestnanec podriaďuje svojmu nadriadenému. Šéf svojimi predstavami a očakávaniami o zamestnancovi do istej miery ovplyvní jeho správanie. Ak sa totižto správame voči jednotlivcom podľa určitého zámeru alebo neuvedomovaného konceptu, začnú sa v mnohých prípadoch približovať týmto predstavám. Pygmalion efekt funguje z obidvoch strán. Zo strany zamestnanca aj zo strany zamestnávateľa. Vaše očakávania od ľudí a ich očakávania od vás sú kľúčovými faktormi, podľa ktorých sa ľudia správajú v práci. V skutočnosti sa neraz stáva, že nadriadení, ktorí veria vo svojich podriadených, dostávajú výnos v podobe úspešnej práce. Každý manažér, šéf či nadriadený má určité očakávania od ľudí, ktorých vedie. Šéf „komunikuje“ svoje očakávania zamestnancom vedome alebo nevedome. Ľudia si môžu očakávania od svojho šéfa uvedomovať tiež vedome alebo nevedome. Zamestnanci sa správajú takým spôsobom, ktorý sa od nich očakáva podľa prejavov ich šéfa. „Človek, ktorý verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, ho naozaj dosiahne jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti.“  Pygmalion efekt v manažérskej praxi Pygmalion efekt by mal pôsobiť na zamestnanca prostredníctvom nadriadeného tak, aby vďaka nemu dosiahol pracovný úspech. Tento efekt však môže byť narušený zamestnancovým výkonom, v prípade, ak od svojho nadriadeného dostane opačnú reakciu, než akú očakáva. Negatívnym efektom môže byť aj prípad, kedy šéf nedostatočne chváli svojich zamestnancov alebo vyzdvihuje výkon jedného zamestnanca nad ostatnými, či zanedbáva komunikáciu jedného zo zamestnancov. Ak manager očakáva od svojich podriadených dobré výsledky a verí tomu, že ich skutočne dosiahnu, potom sú jeho podriadení skutočne efektívnejšie. Zamestnanci, ktorí budú cítiť vieru v ich schopnosti, budú motivovanejších. Zamestnanci, ktorí budú cítiť nedôveru, začnú robiť chyby. Výkon každého zamestnanca je teda závislý od správania nadriadeného. Každý leader by mal veriť v schopnosti ľudí, ktorých vedie. Veriť, že dokážu vykonať prácu ako najlepšie vedia.  Účinok pygmalion efektu je ešte vyšší, ak má leader pozitívne očakávania od ľudí. Každý zamestnanec je individuálny jedinec a každý z nich potrebuje iný prístup. Preto je potrebné, aby k nim leader pristupoval individuálne, pomáhal im a zlepšoval ich sebaúctu a zvyšoval sebavedomie. Ľudia totižto veria, že môžu uspieť a ich výkon sa zvýši až na úroveň ich vlastných očakávaní, ak budú pociťovať očakávania od nadriadeného. Nadriadení, ktorí veria v svojich podriadených, dostávajú výnos v podobe úspešnej práce a blízki, ktorí veria, že sa chorí vyliečia, mu pomáhajú sa vyliečiť. Človek, pokiaľ verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, tak ho dostane jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti. Pozitívne myšlienky o sebe a ľuďoch zvyšujú pravdepodobnosť úspechu rovnako ako negatívne myšlienky zvyšujú pravdepodobnosť neúspechu. Zaujímavý výskum v roku 2013 priniesol Gallup. Ten hovorí, že keď nás nadriadení úplne ignorujú, uvažuje o odchode z práce 40% zamestnancov. Pokiaľ nás nadriadení pravidelne kritizujú, chce odísť „iba“ 22%. A pokiaľ naši nadriadení uznávajú aspoň jednu z našich silných stránok a odmeňujú nás za to, v čom sme dobrí, iba 1% z nás sa zaoberá myšlienkou, že opustí svoju prácu. 70% ľudí neodchádza od svojho zamestnávateľa, ale od svojho manažéra. „Virtuóz medziľudských vzťahov je lídrom budúcnosti.“ Mnohí lídri kritizujú až priveľmi často, ale oceňovaním a pochvalou šetria." Krysy v bludiskuV roku 1963 vykonali R. Rosenthal a K.L.Fode jednu z prvých štúdií efektov experimentátora. Oznámili študentom psychológie, že každý dostane krysu, ktorú má naučiť prejsť bludiskom. Ak sa jej to podarí, dostane potravu. Niektorým študentom povedali, že ich krysy sú múdrejší a učenie im preto pôjde lepšie a rýchlejšie, iným naopak oznámili, že ich potkany sú hlúpejší. V skutočnosti boli všetky krysy rovnako inteligentné. Keď bol neskôr testovaný ich výkon pri prechádzaní bludiskom, zistilo sa, že krysy, o ktorých bolo povedané, že sú chytré, sa naozaj bludiskom naučili prejsť o mnoho rýchlejšie. Študenti totiž verili, že im učenie pôjde lepšie, teda je povzbudzovali, venovali im viac času, častejšie s nimi trénovali a niekedy si ich aj pomenovali. Druhá skupinka študentov, ktorá verila, že má hlúpejší krysy, im toľko pozornosti a úsilia nevenovala. Etiketovania (Labeling) alebo Golemov efektTeória etiketovania je proces, kedy v dôsledku toho, akú "nálepku" dostane daný dospelý či dieťa (že je hlúpe, lenivé, hyperaktívne, ...), si ho ostatní "zaškatulkují" a podľa toho sa k nemu správajú. Nálepka sa stáva skutočnosťou, lebo okolie koná tak, ako by bola pravdivá. Veľmi často sa napríklad s dieťaťom ťahá nálepka celú školskú dochádzku.   Čo dodať na záverSkúste sa v negatívnych situáciách vyvarovať nálepkám ako "neschopný, nespoľahlivý, hlupák, smoliar ..." a nahraďte ich popisom situácie "S tým projektom nie som spokojný, pretože si ho odovzdal 3 dni po uzávierke ...", "Som nahnevaná, pretože si prišiel o 20min neskôr a ja tak prišla o čas, ktorý som mohla využiť inak ... " Naučte sa chváliť svoje okolie a všímať si veci, ktoré ľudia okolo robia dobre. Ak sa vašim ľuďom biečo podarí, doceňte ich, dajte im najavo, že ste radi a hrdí, že to zvládli. „Keď sa ľudia začnú vidieť v novom svetle, začne sa tiež meniť realita okolo nich.“

Celý článok
Má zmysel dávať si novoročné predsavzatia? Pondelok, 31. December 2018  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 2150 x

„Takmer 70% ľudí si dáva novoročné predsavzatia, no len málokto ich dokáže dodržať dlhšie ako mesiac.“ Každý rok sa opakuje tá istá situácia. Blíži sa koniec „starého“ roka a prichádza ten „nový“. Pre mnohých konečne ten „lepší“. Veríme, že Nový rok nám prinesie pozitívne zmeny, šťastie a úspech. Veríme, že sa začína nová etapa v našom živote. A tentokrát už konečne dodržíme aj naše novoročné predsavzatia, ktoré si úderom polnoci, opantaní pohárom šampanského, už opäť dáme. Prejde prvý týždeň nového roka, potom druhý, tretí, prvý mesiac, vynakladáme najskôr veľa a potom už čoraz menej úsilia, a v marci už ani nevieme, že sme si nejaké novoročné predsavzatia dali. Upadli do zabudnutia. Príde vám to povedomé? Vedeli ste o tom, že novoročné predsavzatia sú takmer také staré ako samotná oslava príchodu nového roka. Starovekí Babylončania sľubovali svojim Bohom, že od nového roka budú morálne lepšími ľuďmi. Časté bolo napríklad vrátenie požičaných vecí alebo splatenie dlhov. Rimania zase dávali sľuby Bohovi Janusovi. V stredoveku rytieri vždy po Vianociach znova sľubovali vernosť a odvahu bojovať za svojho kráľa. Obdobie, kedy sa lúčime so starým rokom a vítame ten nový nám zjavne aj v minulosti a rovnako aj dnes dáva pocit, že nič nie je nemožné, že všetko sa dá ľahko zmeniť a vždy môžeme začať od začiatku a všetko zlé zahodiť za hlavu. Predtým, ako vyslovíte novoročné predsavzatie, si dôkladne premyslite, či ho plánujete skutočne dodržať alebo ide len o každoročný výkrik do prázdna (napríklad preto, že všetci vo vašom okolí si dávajú novoročné predsavzatia a vy nechcete byť výnimkou). Aké novoročné predsavzatia si dávame najčastejšie? Dať si novoročné predsavzatia je veľmi ľahké. Dokáže to každý z nás. Je však smutné, že len málokto ich skutočne dodrží. Viete, ktoré sú najčastejšie novoročné predsavzatia? Z mojej skúsenosti a z rôznych výskumov, sú to tieto: Začnem chudnúť. Konečne prestanem fajčiť. / Budem menej piť. Budem pravidelne cvičiť. / Začnem behať. Začnem jesť zdravo. Nájdem si lepšiu prácu. Prestanem míňať toľko peňazí. / Začnem šetriť. Zdokonalím sa v cudzom jazyku. / Naučím sa nový cudzí jazyk. Nájdem si viac času na priateľov a rodinu. Už nebudem tráviť toľko času na sociálnych sieťach. S novoročnými predsavzatiami uspeje iba 12 % ľudí.V roku 2007 urobil Richard Wiseman z University of Bristol výskum, ktorého sa zúčastnilo 3,000 ľudí. Ukázalo sa, že 88 % ľudí, ktorí si stanovia novoročné predsavzatia neuspejú. A to napriek tomu, že 52 % ľudí, ktorí sa tohto výskumu zúčastnili, boli na začiatku o svojom úspechu presvedčení. Z toho ale vyplýva jedna veľmi dôležitá informácia. Až 48% ľudí si ani nemyslelo, že by mohlo uspieť.  Prečo si teda vôbec nejaké predsavzatia dávali? Výskum ďalej prezrádza, že muži dosiahli svoje ciele o 22 % úspešnejšie, keď používali rôzne techniky stanovovania cieľov, napríklad si stanovili, že “dajú dole 1 kilogram za týždeň” namiesto toho aby chceli “schudnúť”. Ženy boli o 10 % úspešnejšie, keď svoje ciele zverejnili a získali tak podporu svojho okolia.   Prečo nám predsavzatia nevydržia dlho? Podľa rôznych výskumov, väčšina predsavzatí skončí zhruba v polovici februára. Psychológovia sa domnievajú, že problémom s našimi predsavzatiami nie je to, že si nastavujeme priveľmi ambiciózne ciele, ale to, že nedokážeme ihneď vidieť výsledky svojej práce. Ak sa snažíte schudnúť (čo je asi najčastejšie predsavzatie najmä u žien), nádhernú vyšportovanú postavu neuvidíte za pár dní. Musíte na nej pracovať dlhé mesiace. A práve to, že výsledky nie sú viditeľné tak rýchlo, ako si to prajeme, nás odrádza, aby sme vo svojom predsavzatí pokračovali. Čo na vytváranie nových návykov hovorí neuroveda?Novoročné predsavzatia sú vlastne o vytváraní nových návykov. Veď začať cvičiť či behať, alebo prestať fajčiť či menej piť, to sú vlastne nové návyky. Vyžaduje si to nový/iný spôsob myslenia a správania. David Rock v knihe Quiet Leadership odhaľuje zopár poznatkov o fungovaní mozgu a tie hovoria, že náš mozog je strojom na spájanie a prepájanie. Čiže jeho hlavnou funkciou je nachádzať asociácie, spojenia a väzby medzi zlomkami informácií. Naše myšlienky, spomienky, zručnosti a vlastnosti sú rozsiahlymi súbormi spojení, ktoré nazýva „mapami“. Akonáhle spracúvame nejakú novú myšlienku (čo práca na tvorbe nového návyku rozhodne je), vytvárame v našej mysli mapu tej myšlienky a potom ju podvedome, v zlomku sekundy, porovnávame so svojimi existujúcimi mapami. Ak objavíme dosť pevné spojenie medzi novou myšlienkou a svojimi existujúcimi mapami, môžeme vytvoriť novú mapu. A čím hlbšie máme vryté mapy pre opakujúce sa úlohy, tým viac uvoľňujeme svoju pracovnú pamäť pre riešenie dôležitejších úloh a pociťujeme motiváciu k nejakému činu. Neurovedci hovoria, že je prakticky nemožné odstrániť naše myšlienkové mapy, pretože sú pevne zakorenené v našom podvedomí. Určujú, ako vidíme svet, aké rozhodnutia robíme a rozhodujú teda o výsledku našej činnosti. Čiže je takmer nemožné zmeniť akékoľvek spojenie, ktoré je v našom mozgu pevne vryté. Ten spôsob, akým sa obyčajne pokúšame zmeniť svoje návyky, je vlastne neužitočný. Snažíme sa likvidovať existujúce spojenia v mozgu, alebo ich odstrániť. Je to podobné, ako chcieť sa zbaviť Grand Canyonu. Oveľa jednoduchšie sa javí nechať všetko, kde to je, vyryť malú novú cestu v bočnej stene a dovoliť vode, aby časom vykonala svoju prácu. Môžeme zmeniť spôsob, akým myslíme. Zmeniť návyk je ťažké, ale nechať ho tam, kde je a vytvoriť úplne nový sa ukazuje ako oveľa dosiahnuteľnejšie. Nepremýšľajme iba o nápade, ale zapíšme si ho, hovorme o ňom a podnikajme kroky. Ak do myšlienky alebo nápadu vložíme skutočne dostatočne veľa energie, stane sa našou súčasťou. Neurovedci tvrdia, že nové zvyky si síce vyžadujú určitý čas, ale nie zas tak veľa, ako by sme predpokladali. Čo je to zvyková slučka a ako funguje?Veľa vecí v našom každodennom živote robíme automaticky. Máme zapnutého autopilota. Návyky sú výsledkom neustáleho opakovania. A formujú sa vďaka našej vytrvalosti a vedomej praxe. Zvyky alebo návyky (a v horšom prípade zlozvyky) sú ustálené vzorce správania. Je to vlastne automatická reakcia na nejaký podnet. Charles Duhigg vo svojej knihe Sila zvyku uvádza slučku, v ktorej prebiehajú všetky zvyky. Na začiatku je podnet. Inými slovami niečo, čo na nás pôsobí ako spúšťač, ktorý nás donúti odštartovať tú či onú činnosť. Druhým krokom je rutina. Spúšťač vás vedie k tomu, že nejakým spôsobom reagujeme. A treťou zložkou je odmena. Po splnení tej činnosti prichádza vytúžená odmena. Väčšina nášho dňa sa skladá zo zvykov, nie z rozhodovania. Návyky sa ale dajú zmeniť a je teda jasné, že ak viete meniť svoje návyky a nahradiť zlozvyky správnymi návykmi, máte pod kontrolou veľkú časť svojho života. Duhigg tvrdí, že kľúčom k zmene je porozumenie jednotlivým návykom a rozboru toho, na aké podnety reagujete a hlavne toho, aká je vaša odmena. Ak vychádzate z danej odmeny a dokážete ju vyvolať inou činnosťou, ste na dobrej ceste. Ako však na to? Pri vytváraní nových zvykov je vaším cieľom si jednotlivé činnosti automatizovať. Potom sa už o ne nemusíte starať a budete ich zvládať bez problémov. Ako dlho trvá vytvorenie nového návyku? Medzi ľuďmi kolujú mýty o tom, že na vytvorenie nového návyku potrebujeme približne tri týždne, čiže 21 dní a to, čo robíme, už bude naším návykom. Kde sa mohlo vziať týchto 21 dní? Plastický chirurg, doktor Maxwell Maltz, vydal v roku 1960 svoju knihu Psychokybernetika. V nej, okrem iného poznamenal, že pacientom s amputovanou končatinou trvá v priemere 21 dní, aby si zvykli na absenciu končatiny. A vyslovil záver, že človeku trvá minimálne  21 dní zvyknúť si na akúkoľvek veľkú životnú zmenu. Pretože sa z knižky stal svetový bestseller a začali ho citovať odborníci a osobnosti koučingu, vznikol tento mýtus 21 dní. Je to celkom sympatické číslo, znie realisticky a zároveň to nie je pre ľudí demotivujúce. Tri týždne, to predsa zvládnem. Lenže Maltz nikdy nevykonával štúdie, len pozoroval svoje okolie. A zároveň spomínal to minimum, ktoré sa v priebehu času z citácií vytratilo.  Čo hovoria na mýtus 21 dní iné štúdie? V roku 2009 vykonala Phillippa Lally so svojim tímom štúdiu, z ktorej vyplynulo, že k automatizácii návykov potrebovali ľudia niekde medzi 18 až 254 dňami. Z ďalšej štúdie z roku 2012 (sústreďovala sa hlavne na zdravý životný štýl) vzišli odporúčania pre lekárov, aby svojim pacientom, ako časový údaj potrebný na zmenu, uvádzali 10 týždňov (vychádzajúc z poznatkov z neurovedy aj ja svojím klientom odporúčam minimálne 10 koučovacích sedení). Nie je mojim cieľom vás odhovárať od budovania nových návykov, len chcem aby ste vedeli, že ak sa budete držať  oných mýtických 21 dní, môže sa stať, že ak sa po tej dobe nedostavia vytúžené výsledky, stratíte motiváciu. Skrátka si len buďte vedomí, že nové návyky sa budujú pomaly a postupne. Čo je potrebné na vytvorenie nového návyku? Po prvé opakovanie jeho opakovania. Každý návyk sa začína prvým krokom a prvý krok je potrebné opakovane opakovať. Niečo robíme každý deň, niekedy sa to len snažíme robiť, ale skôr či neskôr sa to stane našim náykom a bude to od nás vyžadovať stále menej úsilia. Po druhé, pozitívne emócie. Aby sa vytvoril návyk, musí byť "podporovaný" pozitívnymi emóciami. Nepodarí sa vám vybudovať nový návyk v podmienkach stresu, teda ak budete so sebou bojovať a celé to budú sprevádzať zákazy a obmedzenia. Pri strese je prirodzené, že človek sa podvedome vracia k obvyklému správaniu. Čím náročnejší návyk budujeme, tým menej pôžitku prináša a tým dlhšie sa ukotvuje a stáva automatickým. Na druhej strane návyk je jednoduchší, efektívnejší a príjemnejší, čím rýchlejšie sa stáva automatickým. Preto je náš emocionálny postoj pri budovaní nového návyku tak dôležitý. Môžete vopred premýšľať o systéme odmien: urobte zoznam vecí, ktoré vás dokážu potešiť a môžu slúžiť ako odmeny.A čo poviete na metódu Jerryho Seinfelda? Jerry Seinfeld bol svojho času populárnym  komikom v USA. Seinfeld prišiel na jeden z najjednoduchších a zároveň najúčinnejších spôsobov, ako si udržať povedomie o svojich návykoch a zároveň aj motiváciu potrebnú na ich plnenie. Potrebujete len kalendár a fixku. Za každý deň, kedy vykonáte nový návyk (novoročné predsavzatie), vyznačíte do kalendára krížik. Po niekoľkých dňoch uvidíte, ako sa spleť krížikov začína podobať reťazi. Vašou jedinou starosťou je túto reťaz nepretrhnúť. Pokúste sa takto vydržať čo najdlhšie, ideálne aspoň štyri týždne. Doba, za ktorú sa z nového úkonu stane naozajstný návyk, sa rôznia. O tom som písal už vyššie. Spravidla platí, že zábavný a sám o sebe naplňujúci návyk si osvojíme veľmi rýchlo. Naproti tomu návyk, ktorý v sebe nesie výraznejšiu zmenu životného štýlu (pitia vody namiesto alkoholu) môže trvať aj niekoľko týždňov či mesiacov. Akonáhle si nový návyk osvojíte, môžete zvýšiť jeho latku, napríklad ráno cvičiť 10 minút namiesto pôvodných piatich, alebo začať s novým návykom, napríklad s ranným behom alebo jógou. Na ten nový návyk si kúpte fixku inej farby. Hlavný prínos tejto metódy spočíva v jej zábavnosti. Odporúčam ju predovšetkým tým, ktorí s návykmi začínajú a nie sú zvyknutí udržiavať si o nich prehľad. Každodenným zaškrtávaním políčok v kalendári si totiž vedľa ozajstného návyku osvojíte aj návyk evidovať návyky. V rozhovore o svojej práci Jerry Seinfeld prezradil, čo je tajomstvom jeho produktivity. Všetko čo musíte urobiť sú tri jednoduché kroky: 1) Zaobstarajte si veľký kalendár, na ktorom bude zobrazený celý rok. - 2) Stanovte si jednu úlohu, ktorú chcete urobiť každý deň a napíšte si ju nad tento kalendár. - 3) Vždy keď sa Vám túto úlohu podarí splniť, napíšte si do kalendára veľké X. A nezabudnite osláviť úspech a odmeniť sa.A kde vziať motiváciu, disciplínu a pevnú vôľu?Zmeniť svoje návyky nie je jednoduché, keby to jednoduché bolo, každý to urobí lusknutím prsta a všetci jeme zdravo, pravidelne cvičíme a sme produktívni. Aby sa vám to podarilo, potrebujete motiváciu a disciplínu. Nájsť vnútornú motiváciu vám môže pomôcť zodpovedanie si otázky: „Prečo to vlastne robím?“. Potrebujete poznať svoje „Prečo“, dôvod, zmysel, prečo by ste vôbec mali niečo vo svojom živote zmeniť (vo svojom myslení či správaní). Prečo chcete jesť zdravo, viac spať, viac čítať, piť viac vody atď. Nasledujú ďalšie, veľmi dôležité otázky: „Prečo chcem niečo zmeniť?“ - „Na čo mi tá zmena bude?“ - „Čo zmenou získam?“ - „Kým sa stanem, keď to zmením?“. A rovnako vám pomôže, ak budú vaše ciele konkrétne. Čím lepšie si ich viete predstaviť, tým ľahšie bude potom dodržiavanie rutiny. Bolo dokázané, že človek sa dokáže plne sústrediť a plniť svoje nové návyky až do chvíle, kým nepríde kríza. V takomto prípade vám pomôže príprava dopredu. Keď budete s krízou vopred počítať (a verte, že príde), bude pre vás ľahšie ju prekonať. Ďalším problémom je silná vôľa, čo je obmedzený zdroj. Nevyhnutné rozhodnutia nás stoja veľa energie. Aby sme zachovali status quo, často sa to nezaobíde bez silnej vôle, tej vnútornej sily, ktorá nám umožňuje odoprieť si sušienku (alebo prinajmenšom tú druhú) alebo dodržať termín projektu, aj keď by sme najradšej ležali na pláži. Všetci poznáme situácie, v ktorých už silná vôľa došla, píše neurovedec Daniel Eagleman, ktorý sa špecializuje na plasticitu mozgu, v knihe Mozog, váš príbeh. Psychológ Robert Baumeister a jeho tím sa rozhodli zamerať sa bližšie na túto problematiku. Ich výskum ukázal, že sebakontrola spotrebúva energiu, takže jej už na neskôr veľa nezostáva. Odolávanie pokušeniu, ťažké rozhodnutia alebo akčný prístup spotrebúvajú rovnaký zdroj energie. Čo vám s motiváciou ešte dokáže pomôcť? Zaznamenávanie. Prvým faktorom je to, že keď si niečo zaznamenávate, máte to na očiach. Viete o tom a môžete si to kedykoľvek skontrolovať. V štúdii spomínanej v knihe Sila zvyku dostali ľudia za úlohu písať si aspoň jeden deň v týždni, čo všetko zjedli. Vyšlo najavo, že tí, ktorí si skutočne zapisovali, začali meniť svoje zvyky, čo nebola požiadavka vedcov. Tí chceli iba to, aby si ľudia zapisovali. Občas ale platí, že keď niečo vidíte čierne na bielom, pomáha vám to urobiť zmenu. A keď si budete zapisovať (alebo inak zaznamenávať) svoje návyky, máte ich na očiach. A budete si veľmi dobre vedomí toho, čo robíte. Druhým faktorom je spomínaná motivácia. Zaznamenávaním svojich návykov tiež zaznamenávate svoj pokrok. A ten vás potom motivuje k ďalšiemu pokračovaniu. Keď pred sebou vidíte rad dní, kedy sa vám darilo, nechcete ho prerušiť.Ako teda urobiť veci možnými? Použite "Cyklus osobnej zmeny". Tu sú jeho jednotlivé prvky awareness - conscious choice - conscious change. Awareness (povedomie, byť si vedomý/á). Prečo sa nám zmeny zdajú byť také náročné? Pretože sa ich snažíme robiť zlým smerom, zvonka dnu, to znamená, že sa snažíme zmeniť vonkajšie správanie bez toho, aby sme zmenili spôsob, akým vidíme a vnímame situáciu v našom vnútri. Totiž, ak neexistuje žiaden vnútorný základ pre zmenu, potrebujeme hrozby, pripomienky, niekoho, kto nás bude kontrolovať. Keď spoznáme svoje skutočné motívy, zmena sa stáva oveľa jednoduchšou. Prvým krokom k zrealizovaniu významnej zmeny je stráviť čas budovaním povedomia. Pochopiť to „prečo“ tej zmeny na hlbšej, emocionálnej úrovni. Uvedomiť si, čo vám prináša vaše aktuálne správanie. Robíte to, čo skutočne robiť chcete? Preskúmajte vaše presvedčenia, postoje a predsudky, ktoré ovplyvňujú vaše myslenie a riadia správanie. Napríklad, ak chcete prestať tvrdo pracovať, pretože vám to prináša stres, ale máte hlboko zakorenené presvedčenie, že na to, aby ste boli úspešní, musíte pracovať dlhé hodiny, budete musieť riešiť toto nastavenie ešte predtým, ako sa do nejakej zmeny pustíte.  Položte si v tejto fáze otázky:·      Aké je vaše súčasné správanie alebo spôsob myslenia? Aký dopad má súčasné správanie alebo spôsob myslenia? Kedy si to najviac všímate, v akých situáciách to pozorujete? Akú konkrétnu zmenu chcete realizovať? Ako bude táto zmena pre vás užitočná? Čo vám prinesie? Ako tieto zmeny zlepšia vašu výkonnosť alebo/a váš život? Conscious Choice (vedomá voľba). Keď sa zaoberáme tým, prečo robíme to, čo robíme, a prečo sa chceme zmeniť, musíme urobiť skutočne vedomú voľbu o zmene, ktorú chceme vykonať. Akonáhle budeme mať jasno v tom, aká zmena je pre nás naozaj dôležitá a prečo je dôležitá, musíme ju otestovať tým, že vytvoríme emocionálnu predstavu o tom, ako vyzerá.   Položte si otázky:·      Aké sú výhody / benefity zmeny? Čo stratíte / získate tým, že sa nezmeníte? Čo všetko sa vám na ceste môže prihodiť? Čo vás môže zastaviť? Aké sú dôvody, pre ktoré ste predtým zlyhali? Ako veľmi ste pripravení urobiť skutočný záväzok k zmene? (alebo je to niečo, čo by bolo "pekné mať", ale nestojí za to tvrdo pracovať) Aká je vaša vedomá voľba? Aká je vaša úroveň odhodlania (1-10) na vykonanie tejto zmeny?  Conscious Change (vedomá zmena). Väčšina ľudí robí veľkú chybu, keď si myslí, že keď sa rozhodli zmeniť niečo vo svojom živote, stačí urobiť pár krokov správnym smerom a všetko sa zázračne zmení. Nie je tomu tak. Predstavte si, že ste sa rozhodli stať sa profesionálnym inštruktorom paraglidingu, ktorý to však nikdy predtým nerobil. Čo môžete urobiť? Môžete si okrem iného prečítať nejaké knihy, nájsť inštruktora, kúpiť si klzák, preskúmať trh, zistiť koľko inštruktori zarábajú atď. Osobná zmena správania nie je iná. Najúspešnejšia zmena sa stane, keď ľudia vedome vytvoria správne prostredie, aby zmena mohla nastať. Napríklad získajú pomoc, kúpia si súpravu na šport alebo vytvoria čas. Urobia to atraktívne tým, že sa zamerajú  na výhody a prínosy zmeny a odmeňujú svoj úspech. Rozhodli sa úmyselne praktizovať svoje nové správanie a hodnotia svoj pokrok. Nevzdávajú sa, keď zlyhajú, vnímajú to ako priestor na učenie a spôsob budovania osobného povedomia.  Odpovedzte si na otázky:·      Aké kroky musíte podniknúť na to, aby ste zmenu zrealizovali? Potrebujete vykonať nejaké zmeny v domácom alebo pracovnom živote na podporu svojej zmeny? Aké rutiny môžete zmeniť, aby ste si zmenu uľahčili? (napríklad nechať bežeckú obuv na konci postele, vedome nakupovať jedlo do chladničky a vyhnúť sa sladkému) K akému druhu zámernej činnosti sa zaviažete? Aký bude váš proces preskúmania stavu a reflexie? Potrebujete získať určité špecifické zručnosti alebo vedomosti? Aké budú vaše silné otázky alebo vyhlásenia, ktoré vám pomôžu v kritických časoch zostať zapojení? (napríklad keď sa dostanete do starých vzorcov myslenia či správania) Aké budete merať dosiahnutý úspech? Ako zabezpečíte, že zostanete sústredení na vašu voľbu?   Novoročné predsavzatia premeňte na splniteľné ciele Mnohé predsavzatia ostávajú aj po Novom roku len v rovine želaní. Ak ich skutočne chcete premeniť na realitu, je dôležité vytýčiť si cieľ. Napríklad ak si ako predsavzatie dáte „chcem sa naučiť po anglicky“ alebo „mala by som schudnúť“, tak ide len o prianie. Je to ako keby ste si pýtali lístok na vlak a keď by sa vás pokladník opýtal, kam chcete cestovať, tak mu odpoviete: „To je jedno, dajte mi nejaký lístok.“ Ďaleko by ste veru nezašli. Predsavzatia dodržíte len vtedy, ak sa na celú vec pozriete realisticky. Vytýčte si ciele, ktoré sú splniteľné. Napríklad schudnúť 10 kilogramov za mesiac nie je veľmi reálne a ani zdravé. Takýto záväzok sa vám podarí len ťažko dodržať a vy budete z pocitu zlyhania zbytočne frustrovaní. Definujte svoje ciele čo najkonkrétnejšie. Ak si poviete tento rok prestanem fajčiť, máte 12 mesiacov na to, aby ste s tým skoncovali. A nájsť akúkoľvek výhovorku, prečo toto nie je ten správny moment, je to najjednoduchšie. Skúste si stanoviť obdobie, do ktorého prestanete fajčiť alebo počet cigariet, na ktoré svoj zlozvyk obmedzíte. Menej je viac a pomaly ďalej zájdešAk už máte stanovený konkrétny cieľ, rozdeľte si ho na menšie, znesiteľnejšie etapy. Po úspešnom dosiahnutí jednotlivých etáp, budete mať so seba nie len dobrý pocit, ale aj motiváciu pokračovať ďalej.  Vytvorte si mapu k cieľom – zadefinujte si cestu Cieľ ešte nie je jasný plán. Aj s tým najlepšie sformulovaným cieľom neuspejete, ak ho neuvediete do praxe. Na plnenie svojich cieľov si musíte vytvoriť priestor, akúsi mapu, podľa ktorej sa budete riadiť. Napríklad, keď chcete schudnúť, určite si, ktoré jedlá budete jesť, prípadne ktoré vynecháte, či budete chodiť plávať alebo do fitka a ktoré dni v týždni. Jednoducho premeňte svoje želanie na činy. Nájdite si v tom systém a dodržiavajte ho. Iba tak svoj cieľ dosiahnete. Zjednodušte to Menej je niekedy viac. Dosiahnuť viac náročných cieľov je skutočne namáhavé a môže viesť k tomu, že sa vám nepodarí priblížiť ani k jednému z nich. Dajte si preto na začiatok radšej len jeden väčší cieľ, taký, na ktorom vám najviac záleží a nezaťažujte sa ničím iným. Robte to pre seba Nedávajte si ciele podľa svojho okolia. Dávajte si len také predsavzatia, ktorých dodržanie urobí radosť vám. Iba tak to funguje. V opačnom prípade prichádza stres a pocit zlyhania. Nedajte sa do ničoho dotlačiť. Predsavzatia fungujú iba vtedy, ak sú naše vlastné.Uvažujte reálneAk si naložíte na plecia viac, ako dokážete uniesť, už pri prvej prekážke to vzdáte. Musíte byť skutočne presvedčení, že práve toto je tá zmena, ktorú chcete a ktorá pomôže zlepšiť váš život. Čím viac novoročných predsavzatí budete mať, tým ťažšie ich budete plniť. Namiesto 15 cieľov si stanovte 2 alebo 3, ktoré sú pre vás najdôležitejšie a o ktorých viete, že sa budete snažiť ich dodržiavať.   A čo tak skúsiť aplikácie?Nech sa páči, je celá plejáda aplikácii, ktoré môžu byť užitočnými pomocníkmi pri budovaní nových návykovProductive - Habit TrackeriOS | AndroidProductive je asi najznámejšia aplikácia pre sledovanie vašich návykov a cieľov, ktoré chcete dodržiavať. Na výber máte z niekoľkých predvolených kategórií ako zdravie, cvičenie, koníčky alebo domácnosť. Alebo si môžete napísať ciele vlastné. Pri každom cieli si nastavíte niekoľko základných parametrov: ako často chcete daný návyk robiť, ako dlho a môžete si ho tiež personalizovať podľa farieb a ikoniek pre lepší prehľad. Jednou z výhod tejto aplikácie je možnosť pridať si vlastné príkazy do asistentky Siri v iPhone. Aplikácia má jeden bezplatný model, do ktorého môžete dať až 5 rôznych cieľov. Ak ich potrebujete viac, budete si musieť priplatiť. Aplikácia má príjemné a prehľadné prostredie, v ktorom sa používateľ hneď zorientuje. Lazy Bones iOS Ďalšou aplikáciou je Lazy Bones a ako už z názvu znie, jej úlohou je prinútiť vás k nejakej činnosti.  Prostredie v tejto aplikácii je o niečo chaotickejšie a na prvý pohľad nemusí byť hneď jasné, ako sa v nej pohybovať. Nájdete tu niekoľko predvolených možností, ktoré môžete nahradiť cieľom vlastným. Jednou z vymožeností je možnosť pripojenia na niekoľko ďalších aplikácií ako napríklad Gmail, kam vám následne budú chodiť upozornenia alebo kalendár, kde uvidíte svoju aktivitu, bez toho aby ste museli zapínať Lazy Bones. Pri tejto aplikácii je bezplatný model obmedzený na 3 zvyky. Way of LifeiOS | AndroidCelkom intuitívne sa ovláda a umožňuje vám zaznamenávať si jednotlivé návyky. Neplatená verzia má obmedzenie v počte návykov, ktoré môžete pozorovať. Pri každom potom vidíte zeleno / červeno označené políčka a môžete skúmať aj trendy v grafoch. Tiež umožňuje písať si poznámky, takže keď napríklad porušíte, alebo zaškrtnete nejaký zlozvyk, môžete si zapísať, čo ho práve spustilo. Vie nastaviť pripomienky, aby ste si návyky nezabudli zapisovať. BeeminderiOS | AndroidFunguje na základe toho, že dáte do toho svoje peniaze. Zaviažete sa k plneniu nejakého návyku (alebo dosiahnutie cieľa) a ak ho nejaký deň nesplníte, Beeminder vám zoberie peniaze. Celkom dobrá motivácia, však? Je to nástroj, ktorý sa hodí pre ľudí, ktorí majú s disciplínou naozaj problém a potrebujú zo začiatku motiváciu zvonka. Tento program vie spolupracovať s celým radom aplikácií od Trella, Todoist, Slack, cez Stravu, Apple Health až po Duolingo. Takže si jednoducho berie dáta z programov, s ktorými pracujete.  HabiticaiOS | AndroidAk máte problém s dodržiavaním zvykov a plnením úloh, prečo si z toho neurobiť hru? V Habitice máte svoju vlastnú postavu a keď plníte úlohy, zbierate skúsenosti a získavate výstroj, bojujete v bitkách, môžete uzatvárať pakty a ak sa vám darí, postupujú všetci v skupine. Ak nie, trpí celá skupina. Nesústredí sa na pozorovanie návykov, ale každodenné plnenie, ktoré má za dôsledok zlepšovanie postavy - svoj pokrok vlastne vidíte na postavičke a na plnení misií.  HabitifyiOS | AndroidPonúka prepracované užívateľské prostredie s ešte rafinovanejšími štatistikami vášho počínania. Ponúka niekoľko predpripravených cieľov, ale rovnako je dôležité vedieť, čo chcete dosiahnuť vy sami. Habitify ponúka ako bonus aplikáciu pre Mac. Aplikácia vznikla primárne pre používateľov iOS, avšak už teraz je v niekoľkých krajinách dostupná aj pre používateľov Androidu a možno tak skoro očakávať, že sa otvorí všetkým. Ponúka bezplatný modul, ktorý sa opäť obmedzuje na menší počet zvykov a cieľov.   doneiOS | AndroidAk patríte k nenáročným používateľom, Done je pre vás to pravé. Aplikácia je jednoduchá, žiadne zbytočné funkcie a vylepšenia, ktoré by obťažovali. V niekoľkých krokoch si svoj cieľ nastavíte podľa potrieb, dáte mu zvolenú farbu pre lepší prehľad a všetko je v priebehu niekoľkých sekúnd vyriešené. Navyše máte k dispozícii prehľadné  štatistiky na jednej stránke, kde prepínate medzi dňami, mesiacmi a roky. Aj tu je bezplatný model obmedzený na 3 ciele.  Použitá literatúra: BURNETT, Dean: Mozek sabotér. Praha: Nakladatelství Pavel Dobrovodský – BETA, 2016 DUHIGG, Charles: Sila zvyku. Bratislava: Tatran, 2013 EAGLEMAN, David: Mozog. Váš príbeh. Bratislava: BizBooks, 2017 ROCK, David: Leadership s klidnou myslí. Praha: Pragma, 2009 https://jamesclear.com/new-habit https://blue-sky.co.uk/new-years-resolutions-the-personal-change-cycle/

Celý článok
IKIGAI. Japonské tajomstvo šťastného a dlhého života Utorok, 23. Október 2018  Autor: Ján Dubnička
Prečítané: 2816 x

„Ikigai nie je niečo veľké alebo mimoriadne. Je to niečo celkom samozrejmé.“  Často pri práci s manažérmi otvoríme tému ako „správne“ viesť ľudí vo svojom tíme, ako to urobiť tak, aby jednak dosahovali výsledky (čize plnili plány, ciele a KPI’s), ale zároveň boli motivovaní a vnímali prvok ľudskosti v leadershipe. Zvyknem položiť dve otázky. Tá prvá znie: „Prečo pracujete?“. Odpoveď prichádza pomerne rýchlo a zjavne (zabezpečenie rodiny, hypotéka, leasing, poitky atď.). Po nej nasleduje druhá otázka:  „Prečo robíte práve to (tú prácu), čo robíte?“ Tu už to zamýšľanie býva oveľa dlhšie a dostávame sa k témam ako zmysluplnosť, motivátory a demotivátory, hodnoty či silné stránky a vyváženosť oceňujúcej a kritickej spätnej väzby. Na poslednom workshope, som nesmelo otvoril tému, ako by manažéri mohli svojim ľuďom pomôcť objaviť dôvod, prečo ráno vstať z postele, pomôcť im nájsť ich ikigai. A keďže sa stretla s veľkým ohlasom, rozhodol som sa o nej napísať blog. Vydajte sa spolu so mnou na japonský ostrov Okinawa, kde na každých 100 000 obyvateľov pripadá 22,55 sto ročných, čo je počet, ktorý výrazne prevyšuje svetový priemer. Na severnom konci ostrova Okinawa leží mestečko Ogimi, kde žije okolo 3000 ľudí. Toto miesto drží rekord v dlhovekosti svojich obyvateľov. V Ogimi sa stretnete s priateľským prijatím a usmievajúcimi sa ľuďmi. Aké je ich tajomstvo? Ak sa porozprávate s najstaršími obyvateľmi, zistíte, že viac ako strava, jednoduchý život na čerstvom vzduchu, zelený čaj alebo subtropická klíma, je jedným z kľúčov dlhovekosti tajomstvom opradené slovo ikigai, ktoré riadi ich život. Ikigai môžete mať aj vy, môže ho objaviť každý z nás.Čo to vlastne ikigai je? Japonskí vedci ho prekladajú ako vieru v to, že náš život má zmysel. A v Japonsku tú vieru má veľká časť populácie. Toto slovo vzniklo spojením slova pre život - ikiru, a slova kai, čo v priamom preklade znamená "mať hodnotu, využitie, prínos, či dokonca výsledok, účinok". Preklad slova Ikigai teda znamená "zmysel života". Obyvatelia Okinawy by tento výraz preložili ešte trefnejšie a to "dôvod, prečo ráno vstať z postele".Americký cestovaleľ a novinár Dan Buettner hľadal na svete miesta, kde sa ľudia najčastejšie dožívajú 100 a viac rokov. Keď tieto miesta vytipoval, osobne ich navštívil, aby zistil, čo je za tým a čo tí ľudia robia inak. Jedným z tých miest bol práve japonský ostrov Okinawa, ktorý som už spomínal vyššie. Pozrite si Danove vystúpenie na TEDe (pasáž o Okinawe začína v 7:12). Práve Okinawa bola jedným z miest, ktoré Dan Buettner opísal vo svojej práci pre National Geographic ako jednu z modrých zón "Blue Zones". Tento projekt identifikoval na svete 5 modrých zón, kde ľudia žijú najdlhšie a zaoberal sa faktom, čo majú títo ľudia spoločné. Medzi všetkých 5 modrých zón patria: Okinawa (Japonsko), Sardínia (Taliansko), Loma Linda (Kalifornia), Poloostrov Nicoya (Kostarika) a Ikaria (Grécko).Podľa údajov WHO je v Japonsku dlhodobo najdlhšia priemerná očakávaná doba dožitia na svete (v roku 2013 to bolo 84 rokov, o 6 rokov viac než u nás). Toshimasa Sone so svojimi kolegami z Tohoku University Graduate School of Medicine v Sendai v roku 1994 začal sedemročný výskum na viac ako 43 000 Japoncoch vo veku 40 až 79 rokov. Neprekvapí, že až 60% účastníkov malo a poznalo svoje ikigai. Výsledky výskumu ukázali, že počas oných 7 rokov zomrelo iba 5% ľudí s ikigai a 17% ľudí bez ikigai. Tí umierali najmä na kardiovaskulárne ochorenia (zvyčajne mozgovú mŕtvicu), ktorá sa u ľudí s ikigai nevyskytovala. Čo získate s ikigai?·      Budete šťastnejší, pretože váš život vám bude dávať zmysel.·      Budete mať viac motivácie a tým aj síl, pretože ráno budete mať dôvod, prečo vstať z postele.·      Budete dosahovať lepšie výsledky v práci.·      Budete zdravší a dožijete sa vyššieho veku (ako dokazujú vedecké výskumy).·      Budete pokojnejší v neľahkých situáciách, pretože budete vidieť "svetlo na konci tunela," čiže to, prečo tu ste.   Ako nájsť ikigai? Podľa Japoncov má každý človek svoje ikigai. Ikigai je ukryté v našom vnútri a vyžaduje si trpezlivé skúmanie, aby sme prenikli do najväčších hlbín svojej bytosti a našli ho. Nájdite si pokojné miesto, zoberte si papier a pero, zamyslite sa a hľadajte odpoveď na otázky položené nižšie. Poďme hladať váš „dôvod, prečo ráno vstávate“. Čo milujete? Zamyslite sa nad tým, čo milujete a čo vás robí šťastných. Čo je to, o čom sa s ľuďmi rozprávate s vášňou a nadšením a ste schopní sa o tom rozprávať aj dlhé hodiny. Spomeňte si aj na to, čo vo vás rovnaké pocity vzbudzovalo, keď ste boli malé deti. Ako „dospeláci“ totiž na všeličo nechtiac zabudneme a svoju skutočnú lásku nahradíme tým, čo po nás chcú a čo od nás očakávajú ostatní. V čom ste dobrí? Je užitočné nechať to zhodnotiť aj ľudí okolo vás. Dôvod je jednoduchý, aj napriek niekoľkodňovom usilovnom premýšľaní a pátraní, môžete na niečo zabudnúť. Hovorím z vlastnej skúsenosti, stalo sa to aj mne. Ak náhodou zistíte, že váš zoznam je do značnej miery zhodný s tým, čo milujete, je to v poriadku. Kombinácia týchto dvoch množín je totiž vaša vášeň. Čo svet potrebuje? Toto je čisto otázka na zamyslenie pre vás samotných. Nepotrebujete žiadne dáta a analýzy. Každý totiž máme iné ikigai. Čo podľa vás osobne svet potrebuje? Keď si to spíšete, skúste sa porozprávať o jednotlivých bodoch aj so svojimi priateľmi. Za čo môžete dostať zaplatené? Pri tvorbe tohoto zoznamu si zaspomínajte aj na to, za ktorú zo svojich zručností ste už v minulosti dostali zaplatené. Rovnako sa môžete zamyslieť aj nad tým, za čo vy a ďalší ľudia platíte ostatným. Ak si u nejakého bodu nie ste istí, spýtajte sa pár ľudí okolo seba, či by vám za danú vec či službu boli ochotní zaplatiť, alebo nie. Ikigai je onou povestnou špičkou Maslowovej pyramída potrieb - sebarealizáciou. Aj keď, podľa mnohých stojí ikigai ešte o stupienok vyššie. Je to priamy dôsledok naplnenie všetkých stupňov Maslowovej pyramídy potrieb a práve preto nemôže byť pre každého. Nedá sa dosiahnuť na povel. Je to vyústenie niekedy aj veľmi dlhej cesty, pričom každý z nás má tu cestu inak dlhú a inak komplikovanú. Teda v dospelosti. V detstve je cesta ikigai jednoduchá.  Cvičenie - nájdete svoje IKIGAIUrobte si krátke cvičenie. Pozrite sa ešte raz na kruhy Ikigai a ku každému kruhu napíšte aspoň tri činnosti alebo aktitity: Čo naozaj milujem? V čom som naozaj dobrý až excelentné? Čo ma živí alebo čo chcem aby ma živilo? Čo môžem urobiť pre svet a ľudí v mojej blízosti? Keď už budete mať ku každej otázke tri aktivity, zamyslite sa a hľadajte prieniky. Našli ste nejaké? Ak nie, skúste si odpovedať na otázku: Čo by som mal/a urobiť preto, aby som tie prieniky našiel?Základné pravidlá, podporujúce ikigai. Udržujte sa stále aktívny. Kto opustí to, čo miluje a dokáže robiť, stráca zmysel svojho životaBerte to s pokojom. Uponáhľanosť zhoršuje kvalitu života. Obklopte sa skutočnými priateľmi. Sú ten najlepší elixír proti starostiam. S priateľmi si môžeme rozprávať, zdieľať zážitky, snívať. Udržujte sa v kondícii. Voda je v pohybe, čerstvá plynie, je priezračná. Rovnako tak váš životný motor potrebuje každodennú pohyb, aby vydržal mnoho rokov. Usmievajte sa. Je dobré vedieť, čo je zlé, ale nezabudnime, že žiť v tomto nádhernom svete plnom možností a príležitostí je obrovský dar. Žite v kontakte s prírodou. Väčšina z nás žije v meste, ale potrebujeme sa do prírody pravidelne vracať, aby sme sa nestratili sami sebe. Ďakujte. Každému a všetkému, čo rozjasňuje váš každodenný život a dáva vám pocit šťastia, že ste na svete. Žite prítomným okamihom. Prestaňte sa sťažovať na minulosť a báť sa budúcnosti. Všetko, čo máte, je dnešný deň. Využite ho čo najlepšie. Nasledujte svoje ikigai. Každý svoj deň potom prežijete radostne a naplno - a zostanete celý život mladí! Zamyslite sa nad tým, ako by ste mohli svojmu tímu pomôcť objaviť IKIGAI, individuálne aj tímové. Jednou z možností ako pracovať s tímom, je využiť metodiku The Rocket Model. Viac o ikigai nájdete v knihe: Héctor García, Francesc Miralles: IKIGAI. Šťastný a dlhý život. Nakladatelství LEDA, 2017.

Celý článok
Odporúčame z obchodu kniha: Vytvorte si život, po akom túžite Ján Dubnička, PCC (ICF)

Manuál pozitívneho myslenia. Jednoduché princípy, ako žiť život podľa seba. 

14,65 €Do košíku Do obchodu

Pre skvalitnenie našich služieb používame na stránkach cookies. Pokračovaním na tejto stránke vyjadrujete súhlas s používaním všetkých cookies. Viac informácii nájdete v sekcii ochrana súkromia.